"Som takmer obyčajné dievča...prečo som napísala takmer? Hm..ani neviem. Som tak zdravo obyčajná. Moje meno je Sheryl, ale volajú ma väčšinou Sher. Alebo blázon. Alebo Lyr. To je v postate jedno. Stále som to ja. 
Mamka Rianna ma porodila pred 15 rokmi. Nie som už ani ja najmladšia. Otec je jeden pán, ktorý sa rád opíja, ale nezaujíma ma, nežije s nami už 14 rokov. Vyrastala som bez vlastného otca. Čo už. 
Mám nevlastnú sestru Branddi (12) a nevlastného brata Justina (2). Asi vás zaujíma, že ako s nimi vychádzam. Fájn, Branddi práve začína šialená puberta, ale mám ju rada. Môžem jej povedať čokoľvek, veríme si, takže vie toho o mne naozaj dosť. A Justin? To je taký náš milovaný drobček. Ľúbime ho. Aj keď už začína vyvádzať, ale to každý chápe, veď má len 2 roky. Rád sa vyškiera na tento svet a najmä na neznámych ľudí. A nemá rád sliepky, pretože ho pred istým časom jedna ďobla do prsta. Ale prežil to. A dobre čítate. Máme sliepky, okrem nich aj 2 mačky - Micku a Lízu. Jedného psíka - Lucienne. Pekné meno, viem. A 2 kone. Žijeme na vidieku. Milujem to tu. Obklopujú nás samé hory, lesy a rozľahlé lúky, na ktorých sa pasie stádo oviec. Nie našich. Ale máme aj my ovce, ale len 3. Vzduch je tu (až na zvieraci pach) čistý a zdravý. Je nám tu skvelo. Žijeme ešte aj s mamkinou mamkou, čiže našou babičkou. A prečo som nespomenula nevlastného otca? Zabudla som. Volá sa Taylor. On je často na cestách, pretože robí manažéra tanečnej skupine Dancerose. Som rada, že je s nimi. Doma je málo, preto si viac vážime tie chvíle, keď je doma. Mám ho rada. Aj keď si uvedomujem, že to nieje môj biologický otec, ale ja ho beriem ako svojho. Veď predsa...čo mi dal ten biologický? Okrem života nič. A za ten svoj život som mu vďačná. Rada žijem a žiť je dôležité. 
Chodím na tunajšiu školu, ktorá sa vraj volá gymnázium. Ale nič tu nerobíme. NUDA! Iba ku koncu, keď končíme sa všetci profáci bláznia, rajbú nám samé testy a písomky. 
Je nás tam celkom dosť málo. Priateľov mám len dvoch. Vlastne...až dvoch! Skutočných. Takých, ktorým môžem veriť a zveriť im každé moje tajomstvo. Ako aj sestre Branddi. Volajú sa Lola a Zayn. Milujem ich. Lola je bláznivá blondínka, ktorá často ničomu nechápe. A Zayn...vyvolávač prúserov a je za každú srandu. Ale takých ich mám rada. 

Toto je môj život. Vlastne...ešte niečo som zabudla. Vedia to len najbližší. Milujem hudbu. Môj sen bolo ísť na konzervatórium. Ale naši sa o mňa boja a nechceli ma pustiť do mesta na internát. Tu u nás nič podobné nieje. 
Preto si len doma rada ťukám do klavíra alebo brnkám na gitare. Aj keď tá gitara mi ešte nejde najlepšie. Ale človek sa vždy musí učiť. A ja sa rada učím to, čo ma baví. A toto ma baví. Fakt! A najradšej si spievam. A úplne najradšej zahraničné pesničky, ktorým neviem text. Mega"

________________________________________________________________________

"Ako každý deň, samozrejme okrem víkendu a prázdnin, aj dnes idem do školy. Nudiť sa. Ale...nenudím sa! Niečo sa deje. Niečo prisypali do vzduchu. Alebo ja neviem. Vážne sa nenudím! Šibe nám v hlave aj s Lolou a Zaynom. Blbneme. Ale stále sa máme radi. 
Začala prvá hodina. Deják. Bléé. Nevadí.
Zmena?! :O
Do triedy vošla pribrzdená profesorka. Ale nie sama! S nejakým...aaach! Vzdychám...odpadávam! S krásnym chlapcom! Prvé čo ma napadlo, že konečne za seba našla náhradu a my budeme mať nového profesora. Aj keď...vypadá na 15! 
Potom však povedala kto to je." "Tak žiaci naši, toto je váš nový spolužiak, predstav sa im." "dala slovo novému fešákovi. 
"Volám sa Austin. Mám 17 rokov a prisťahoval som sa sem na istý čas. Nastúpil som do prvého ročníka pretože som 2 ročníky už vynechal kvôli práci. Keďže som začal pred mesiacom hrávať v jednej kapele, budem často cestovať. Som klavirista v známej kapele Lignano." "a ja blbá som na to zhúkla - klavirista?!! ...ups, už som ticho. Už si chlapec o mne spravil asi mienku. Nevadí. Stále je pekný. A klavirista!"

Po hodine za ním išli všetky dievčatá. Aj Lola. Zoznámiť sa. Len ja som ostala sedieť na mieste. Nechcem byť ako ony. Chcem a vlastne aj som iná! Nejdem nikde. 
Po tretej hodine, cez veľkú prestávku prišiel za mnou. Skoro som odpadla." "Ahoj, prečo si sa neprišla zoznámiť?" "spýtal sa ma. Len tak tak som sa pri ňom zmohla na nejaké slovo. "No ja...nechcelo sa mi tam medzi nimi tlačiť. A ma napadlo, že ak budeš chcieť sa so mnou zoznámiť, prídeš za mnou. Aj keď som to nečakala, ale prišiel si. Tak teda ja som Sheryl." asi takto znelo moje predstavenie sa." "Pekné meno. Tak moje už vieš, som Austin." "Hrkútali sme si celú prestávku. Už viem, že na klavír hráva 8 rokov. Kokos! Ja len 3. Je skvelý. Myslela som si, že keď je taký pekný, bude aj pekne namyslený. Ale je zlatý." "Nešla by večer pozrieť na náš koncert? Bude tu v kultúrnom. Poteší ma to." háááá on ma zve na rande??Vlastne nie...na koncert. "Áno, pôjdem rada, ale môžem si zobrať aj kamarátov - hentú Lolu a toho čiernovlasého chlapca Zayna?" "samozrejme, zober aj ich. Verím, že si to užijete." tak asi takto to znelo. Potešila som sa. Hneď som to šla zavesiť na nos Lole. Ako inak, bola rada, že ideme na koncert. Ale nedošlo jej, že ja som hlavná, mňa pozval. Nevadí, možno jej to dojde."

"Je 16:00. O hodinu začína koncert. Neviem sa dočkať. S Lolou stojíme u mňa doma pred mojim šatníkom a vyberáme si spolu, do čoho sa nahodíme. Našli sme to. Dám si pekné obtiahnuté, lesklé šaty. A Lola? Sukňu a pekné tielko. Už len nalíčiť a môžme ísť.

Austin nám vybavil hneď prvý rad. Je skvelý. Už sa teším, ako budeme skákať a kričať jeho meno! 
Koncert začal. A už spievame, aj keď nevieme texty. Wááá :) 
 
Po koncerte sme vyšli pred kultúrny. Prišiel tam za nami aj Austin. "Tak čo, páčilo sa vám?" "hneď sa opýtal. Aj keď dosť blbú otázku, pretože to bolo viac než úžasné. Zrazu začali chodiť ku nám neznámi ľudia. Chceli fotku s Austinom. Aj autogram. Celkom som mu ten pocit závidela. Musí to byť pekné. Možno sa to raz aj mne podarí zažiť. 

Bolo dosť hodín a aj on bol unavený, tak sme šli domov. Na záver nám poďakoval, že sme boli skvelí ako fanúšikovia a objal nás. Teda Zaynovi podal len ruku."

_______________________________________________________________________

Na druhý deň v škole bol Austin skoro stále pri nás. Teda pri mne a pri Lole, keď spolu sedíme. Lola sa celá rozplývala, že isto sa mu páči, keď sedí práve pri našej lavici. Podľa mňa si len s nami najlepšie rozumie. Zasa ani jedna z nás nieje taká pekná. Sú aj krajšie. A možno aj lepšie. To ja už neviem posúdiť. Ostatné baby len pozerali, prečo sa venuje práve nám, keď s nami sa nikto z triedy nebaví. 
Lola utekala na WC, ja som ostala sama s Austinom." "Nešla by si so mnou niekde večer von? Ale...budem rád, ak pôjdeš iba ty. Aj tak dnes nehráme."
"Moje srdce začalo biť, ako o život. Aaaaaaa!! .."áno, pôjdem, aspoň sa zoznámime ešte viac. Aj tak by som sa doma nudila." ..nechcela som mu dať najavo, že je pán dokonalý (aj keď je) a že mu hneď skočím do náručia.

Začala hodina, prišla Lola. "Sher, večer je v kine dobrý film, nepôjdeme tam? Aj spolu s Austinom. Pozvem ho. On sa asi bojí pozvať mňa." ...ja som len prevracala očami. Ale dala som jej návrh. "Tak choď, spýtaj sa ho to. Pôjdete len vy dvaja, hm?" .."Máš pravdu, načo tam ťahať aj teba. Bola by si len tretie koleso na voze, hah!"
Austin jej povedal, že už večer niečo má. Áno má! Randíčko so mnou!

Je 15:00 a stretnúť sa máme o hodinu pred kultúrnym opäť. Nahodila som sa, krásne biele kraťasy, ružové tielko, balerínky, rozpustené vlasy, ozdobené kvietkom. A samozrejme, trošku nalíčená. A ide sa. Branddi už vedela, že som buchnutá. A čo! Som! 

Už som prišla pred kultúrny. On tu nieje...začala som si myslieť, že si len zo mňa spravil srandu. Zrazu ma niekto objal odzadu. Bol to on. Bola som ako v siedmom nebi. Išli sme sa préjsť po lúke. Jašili sme sa. Nahánali sa pomedzi kukuricu na lúke. Ale boli sme šťastní. Teda ja určite. Bolo už 19:00. Musím ísť domov. On ma ide odprevadiť." "tak ako ti bolo so mnou?  Lebo mne s tebou skvele. Veľmi som si ťa obľúbil." .."cítila som sa tak krásne, som rada, že som ťa mohla spoznať." objal ma. Pozerali sme sa jeden druhému do očí. V tom povedal: "Pôjdeme niekde spolu aj zajtra? Je piatok. Až v sobotu cestujem na koncert" "Pôjdem. Veľmi rada." A zavesila som sa mu okolo krku. Musela som. Ale pusa nebola."

Prišla som domov. Branddi s mamkou nás videli cez okno a hneď ma začali spovedať. Povedala som im len toľko, že sme kamaráti. Dobrí kamaráti. To je všetko. Vlastne...aj sme len kamaráti. Dobrí kamaráti."

_______________________________________________________________________

V piatok som prišla do školy. Nikde som však nevidela Austina. Tak som mu napísala SMS-ku, čo sa stalo. Našťastie nič. Mali skúšku s kapelou, tak proste neprišiel. Sadla som si. Lola sa hrala na mobile. Ukázala mi, čo má ako pozadie. Fotku Austina! Blázon. Mala by som jej asi povedať pravdu. Sme kamarátky. 
"Lola, musím ti niečo povedať." "Čo som spravila?? Austin má inú?!" 
"Austin sem, Austin tam. Lola, on ťa asi nechce." "Prečo? Prečo by potom celé vyučko sedel pri našej lavici?" "Som tu aj ja. Vieš, že si moja najlepšia kamarátka a ja ťa nikdy nechcem stratiť, aj keď sa po tomto začínam báť, že o teba prídem. Aj keď to nechcem...!
Austin ti povedal včera, že už niečo má...mal rande so mnou. Bála som sa ti to povedať, keď si bola z neho tak paf. Prepáč..." skutočne som sa bála, ako na to zareaguje.
"Čože???? Ako si mohla...vlastne...ach....že som bola taká slepá a úplne som zabudla na to, že sedíš aj ty pri mne. Takže spolu chodíte?" "To ešte nie. Možno ani nebudeme. Neviem. Ale je skvelý. Aj dnes večer s ním idem von. Hneváš sa?" "...hej hnevám! Že si mi to nepovedala hneď. Ale nie nehnevám. Si moja kamarátka a o mňa neprídeš, aj keby si chcela." ...ďakujem Bože! Aspoň raz niečo blondínka pochopí na prvý krát! Objala som ju tak silno, že som si myslela, že jej črevá skončia na mojej hlave! 

Bol večer...18:00 som sa mala s ním stretnúť, tento krát pred mojím domom. Mama ma skoro zadrhla, že idem s chlapcom tak neskoro von. Ale naveľa to prežula. 
Vyšla som von a Austin bol už tam. Mal na sebe obtiahnuté tyrkysové nohavice a biele tričko. Bol jednoducho sexi. Objali sme sa. 
"Sherylka, dnes ťa zoberiem na jedno krásne miesto." samozrejme, že som súhlasila. 

Jeho šofér nás odviezol na neznáme miesto, kde som nikdy nebola. Pešo sme vyšli na taký kopec. On mal so sebou deku. Rozprestrel ju na zem, sadli sme si. Zrazu vybral jedlo z tašky. "Prepáč, nič som nejedol a rád by som si dal spolu s tebou." povedal...tak sme jedli ako blázni na vysokom kopci, na ktorý sme sa ľedva vyšplhali. Bola tma. Všetko okrem deky pohádzal do tašky. Ľahli sme si. Spolu sme pozorovali krásnu oblohu. "Aha, vidíš tam tú krásnu hviezdu? Tá bude naša spoločná. Navždy. Dáme jej meno Sherstin.Bude ťa ochraňovať, keď ja nebudem pri tebe" skoro som odpadla. Vlastne nemohla som odpadnúť,  lebo som ležala. Ale aj tak...ach. 
Zrazu sa nadomňa nahol. Pozeral sa mi do očí. Začali sme sa bozkávať. Môj prvý bozk. Ja a AUSTIN. Krásne. Cítila som, ako by to bol jeden nádherný sen. Bol ku mne taký dobrý. Nevedeli sme sa od seba odtrhnúť. "Ako to vyriešime? Bolo by pre mňa všetkým, keby sme boli viac ako kamaráti." ..."ty chceš so mnou chodiť?" spýtala som sa ho prekvapene. "Áno,to je to, čo momentálne najviac chcem." ..tak teda od dnes od 22:00 tvoríme pár. Hviezdny pár. Pretože sme ho uzavreli pod našou krásnou hviezdou menom Sherstin. "Len mám na teba prosbu. Budeme náš vzťah ešte skrývať, aj pred triedou, vieš...nechcem prísť o fanúšikov za to, že som si našiel lásku." súhlasila som. Nemusíme sa hneď pretŕčať. Stačí, že budeme spolu a budeme šťastní. 
V tom som si spomenula, že som pred chvíľou spomenula, že je 22:00. Pre živého! Mama ma ukrižuje. Pozriem na mobil, 13 neprijatých od nej. Ups! "Austin, musím už ísť, je moc veľa hodín. Zajtra sa vidíme?" Spýtala som sa. "Spomínal som ti, že v sobotu cestujem na koncert. Prídem v nedeľu večer..híí naozaj, nešla by som so mnou a s kapelou na koncert?" ...mala som 100 chutí mu hneď povedať áno. Ale nemohla som. Mama by s tým nesúhlasila. A aj Lola so Zaynom by sa nahnevali. Sľúbila som im, že sa pôjdeme voziť na koňoch. 
"Prepáč Austinko. To sa ešte nedá...možno nabudúce. Ale v pondelok prídeš do školy, však?" "To je škoda...áno prídem, už teraz mi chýbaš. Teším sa na teba trdlo." 

DOMA: 
"Kde si bola tak dlho?!" hneď zvrieskla mama. "Kľuuud...raz ti ho predstavím."
Išla som si ľahnúť s pocitom, že som krásne prežila piatok. Krásne? Nie! Najkrajšie! Takáto šťastná som už dlho nebola. Vlastne, asi nikdy ešte. A že som trdlo. Len jeho trdlo. Ešte mi napísal SMS-ku na dobrú noc. Zlatý  

 ______________________________________________________

Prešiel týždeň. Stretávali sme sa v škole (okrem stredy, lebo mal skúšku s kapelou a večer koncert). Okrem toho v pondelok sme šli do kina. Utorok sme sa stretli len v škole, večer už vôbec. Štvrtok sme sa boli préjsť po našej lúke. A piatok cestoval na koncert až do nedeli. Prvý spoločný týždeň máme za sebou. Sme šťastne zaľúbení. 

_______________________________________________________________________

Prišiel víkend. V sobotu som pomohla upratať mamke dom. Branddi zatiaľ strážila Justina. Okolo 13:00 som zobrala gitaru, papier, pero a seba do stajne, sadla si na balík sena a začala som si brnkať a spievať. Chcela som spraviť niečo vlastné. Niečo, čo budem môcť ukázať aj Austinovi. Napadali mi len slová o láske. O šťastnej láske. Zrazu niekto na mňa zakričal. Vyletela som zo stajne dúfajúc, že by to bol Austin. No bol to niekto rovnako dôležitý. Ocko! Vrátil sa po mesiaci domov. Vystískala som ho. Strašne mi chýbal. Vzala som ho do stajne a ako prvý si mohol vypočuť to, čo som si sama vymyslela. Páčilo sa mu to. Veľmi. No spravil mi pár úprav v texte. Tie úpravy sa mi páčili. Keby bol môj vlastný otec, mohla by som povedať, že mám talent po ňom. Takto neviem, po kom ten talent môžem mať. Nikto z rodiny sa nevenuje hudbe. Mamka je zverolekárka a babička je doma a stará sa o chod vidieka. Branddi verí, že raz s nej bude obľúbená doktorka. A Justin...to bude nejaký záhradník, pretože rád naťahuje motyky a hrabe sa v zemi. Truľko. 
Ocko odišiel dnu, ja som si ďalej hrala. Potrebovalo to veľké úpravy aby to bolo skvelé. Chcem, aby to bolo skvelé. Je to pesnička o mojej prvej láske. 
Oznámili mi, že večer spravíme párty na privítanie ocina. Teším sa na to, pretože sa stretneme celá rodina. Príde aj sestra mamičky - Ria so svojim partnerom Ramonom, ktorých som nevidela už asi polroka. Príde aj kamarátka mamky - Carolína. To by bolo fajn, keby neprišla so svojim 17-ročným synom Trawissom. On je do mňa už zo 3 roky buchnutý. A vie byť otravný. A ešte keď si vypije. Koniec...
Keby tu tak mohol byť Austin. To sa nedá...nevadí, užijem si túto párty s rodinkou. A s našou hviezdou Sherstin. 

Párty je v plnom prúde. Rodina a priatelia sú tu. 
Hudba hrá, spieva sa, tancuje sa, pije sa. No ja tíško sedím na verande s mobilom v ruke, napísala som Austinovi, čo sa práve deje u nás, pozerám na Sherstin. V tom príde otrava. Trawiss. O môj Bože. 
"Ahoj Lyr, prečo sa nebavíš dnu s ostatnými? Chcel som s tebou vypiť a potom si aj zatancovať." ...jajaj. "Trawiss, dobre vieš, že ja nepijem. A tancovať...pôjdem neskôr. Ale ďakujem." povedala som mu a čakala som, že sa poberie dnu. No určite. Hrdo sa usadil vedľa mňa a už začal s jeho básňami o láske. "Vieš Lyr, stále verím, že mi dáš šancu. Nevidíš, ako dlho už čakám na teba." "Trawiss...prepáč. Žiadna šanca nebude. Ja už...(do riti, mám tajiť náš vzťah) ...teda, ja nechcem vzťah." povedala som mu. "Prečo? Raz ho budeš aj tak musieť mať." naliehal. "Nebudem musieť. Ale budem chcieť. Ale s niekým, koho si vyberiem ja sama, nie s niekým, kto sa mi vnucuje. Prepáč."
V tom mi zazvonil mobil. AUSTINKO! Zdvihla som. "Trdlo moje, koncert sa v nedeľu zrušil, som na ceste domov. Nemôžeme sa ešte stretnúť? Strašne ťa potrebujem vidieť! Tak?" spýtal sa. "Nikdy som nikoho nechcela tak vidieť, ako jeho. "Práve máme tú párty, čo som ti písala SMS-ku. Najlepšie by bolo, keby si prišiel ku nám domov. Predstavím ťa aj mamke. Bude všetko ľahšie. Čo ty na to?" 
súhlasil. "O polhodinu ma šofér dovezie ku vám, dobre? Aj keď...mám strach, ako zareaguje tvoja mamka. A tvoji blízky." strach som mala aj ja, musím priznať. Veď je to celkom známa osobnosť. Teda...asi. 
Vošla som rýchlo dnu a povedala mamke, že o chvíľu príde Austin. Potešila sa. Rada ho spozná. No poprosila som ju, aby zatiaľ nikomu o ňom nehovorila. Iba ona, ocko, babka, Branddi to môžu vedieť. A samozrejme Justin, ale on to ešte asi nevníma. A aj Lola a naveľa aj Zayn. Že to chceme zatiaľ tajiť, pretože je známy. No neviem, ako zareaguje Trawiss. Neviem, či sa vôbec ukážeme, že spolu chodíme. Neviem, či ho nepredstavím ako svojho kamaráta. NEVIEM. 

Prezvonil ma na mobil, vyšla som pred bránu. Bála som sa, ako zoberie to, že doma máme milión zvierat a ...vidiek.
Vystúpil z auta a hneď sa na mňa vrhol. Dal mi sladkú pusu a objal ma. Nechcel ma pustiť. Ani ja som nechcela pustiť jeho. Mňam! Dohodli sme sa, či sa prezradíme, alebo to budeme aj pred známymi tajiť. 
Vošli sme dnu. Mamka hneď pribehla, zoznámila sa a povedala, že je zlatý. Aj keď neviem načo to povedala, keď to viem aj sama. Ale dobre. 
Trawissa som nikde nevidela, to ma teší. Lola a Zayn tancovali dnu ako o dušu. Nebudem im hovoriť, že Austin je tu. 
Všetci boli dnu, tak som Austina zobrala na verandu. Tam sme sa venovali len jeden druhému, druhý prvému. Bozkávali sme sa. V tom som zbadala, ako prichádza Trawiss. Rýchlo som pustila dlaň Austina, ktorú som pevne držala v tej svojej. Začudoval sa. Povedala som mu, o čo ide. V skratke. Trawiss prišiel ku nám. Čakala som to od neho. "Ahoj pánko, ty si ten klavirsita z kapely Lignano? Si čo teraz myslíš, že mi budeš obháňať frajerku?" vyskočil do neho. "Prosím?" čudoval sa Austin. "Sa uvedom čo hovoríš, nie som nikoho frajerka a už tobôž nie tvoja! Daj mi pokoj. Mňa nikdy...NIKDY nedostaneš. Chlapca ako si ty, nikdy nebudem chcieť. A Austin...(pozrela som na neho) ...je to môj najlepší kamarát. Ale to neviem načo ti vravím." teraz som mu ukázala ja, aká som.! Trawiss sa nahneval a konečne zmizol dnu. Dúfam, že nás nebude sledovať. Zobrala som Austina na takú nočnú prechádzku po našom vidieku. On ma zastavil, objal ma odzadu a ukázal hore. "Pozri...je tu s nami. Sherstin." povedal to, ako by som to nevedela. Nevedel, že kým tu nebol, som na tú hviezdičku pozerala stále. Otočila som sa k nemu a pobozkala ho. "Som taká šťastná..." povedala som mu otvorene. 
Boli už 3:00 ráno, spokojní hostia odchádzali buď domov, alebo prespali u nás. Austin musel ísť domov. Chudák jeho šofér, musí vstávať tak skoro...alebo neskoro? To je fuk. Hlavne že prišiel.  

Ďalší krásny deň, teda večer...alebo časť noci, našej prvej spoločnej noci máme prežitý. Krása. 

_______________________________________________________________________

Na druhý deň ráno...vlastne skoro na obed, keďže som vstala o 11:00, som zišla dolu z izby do kuchyne. Bola tam už celá rodina, raňajkovali (alebo obedovali) praženicu. Vajec máme dosť, takže si mohli dať aj 8 duplí. Ja som akosi nemala chuť, ale poznáte babičky...musela som aspoň trošku zjesť. 
Babka, babka...
Zrazu sa vo dverách zjavil Trawiss. Vyhúkla som: "čo tu tento ešte robí?!" 
"Sher!, veď to je náš hosť, nekrič!" ukľudnila ma mamka. Nevedela, aký ku mne je. "Prepáčte" a utiekla som do izby. Prišiel tam za mnou. Dalo sa to čakať. Sadol si na moju posteľ a začal: "Prepáč za ten včerajšok. Ospravedlňujem sa aj tomu tvojmu kamarátovi. Správal som sa ako najväčší idiot. Prepáč." ..."No áno, to si sa správal. Ale neviem pochopiť, prečo si nešiel domov s tvojou mamkou?." nechápala som proste. "Vieš, keď som Vás spolu videl, strašne mi prišlo ľúto, že ja nie som on. Tak som si zobral vodku a opil sa ako delo. Zaspal som vo vašej stajni na sene. Nikto okrem tvojej a mojej mamky o tom nevedel." ..ach, tak preto tu ešte straší. Ale je iný. "Si v pohode?" snažila som sa prekonať a byť milšia aj ja. "Nie niesom. Strašne ma bolí hlava. Ale to sa dalo čakať. Je to znak kvalitnej opici. Prejde to."...odvrhol a odišiel z izby. Čakala by som, že poviem "konečne." Ale nepovedala som. Prečo?! ...bol iný. Milší. Normálnejší. Niečo sa stalo. Možno mi to raz povie. Možno nie. Je to jedno. 

 Zajtra konečne pondelok. Som blbá? Zas škola...ale teším sa, pretože budem s trdlom. V tom mojom premýšľaní (viem premýšľať!) mi zazvoní telefón. "Prosím? Čóóóó?! My máme písomku?! z čoho?! No nie neučila som sa. Došľaka. Zabudla som. Mala by som sa do toho pozrieť!! Ty si už naučená?? Hahaha, vedela som, že niesi. Aj tak dostaneš zas 1. Teľa. Asi takto znel môj telefonát s Lolou, ktorá mi volala, či som nezabudla na písomku. Musím sa priznať, zabudla som. Ale vraj sa ani ona ešte neučila. Ale ja neviem, čo má tá s rozumom. Nemusí sa ani učiť a má dobré známky. Ja keby som sa neučila, tak som čistá 5-kárka. Idem sa učiť.

Ležím na posteli. S knihou angličtiny v ruke. Mala by som sa konečne do toho aj pozrieť. Ale izbu mám zaujímavejšiu. A krajšiu. Steny sú krémové. Dvere hnedé. Okná sú ozdobené čipkovanými hnedými záclonami a mám tam položenú aj vázičku s čerstvými lúčnymi kvetinkami. Potom mám vedľa okna stolík so stoličkou. Čakáte, že poviem aj z počítačom? Nie nepoviem. Počítač nemám. Nemyslite si, že som z doby kamennej. Proste ho nechcem. Skoro celé ľudstvo je od PC teraz závislé. Ale ja nie som celé ľudstvo. Som iná. Prežijem aj bez PC a otravného internetu, facebooku, pokecu a iných hlúposti. Radšej budem na mobile SMS-kovať. Je to také bližšie. 
Nad stolom mám vylepené plagáty obľúbených hudobníkov. Vysí tam napr. M. Jackson (škoda, že nie živý). Bol to skvelý umelec a tomuto svetu chýba. Je tam aj Beyoncé, či Miley Cyrus. Tie sú božské! Ale sú tam aj takí naši. Mám tam skvelú speváčku a herečku Nelu Pociskovú. A momentálne aj superstáristu Daniela Šmidáka. Je to fešák! Ale možno ho prelepím fotkou Austina. On je krajší. 
Vedľa stolíka mám smetný kôš. Smeti však radšej nosím dolu do kuchyne. Nechce sa mi tento trepať zhora dolu, keď je plný a musím vynášať smeti. Z izby mi vedú ďalšie, tentokrát biele dvere...no predsa do môjho šatníka. Mám tam moje milované vecičky. Milujem nákupy. Aj s Lolou. Pravé baby! Občas so sebou zoberieme aj Zayna. Ale ten viac, ako obzerá oblečko, obzerá pekné dievčatá. Mám tam toho dosť plno. A topánky! To je také moje. A nesmie mi tam chýbať mega zrkadlo. S Lolou sa tam vždy hodinu upravujeme. Je nám tam spolu fajn. Som rada, že práve Lola je moja najlepšia kamarátka. Dobre, poďme späť do izby. Vedľa dverí mám poličku s plyšákmi. Veľa plyšákmi. Budem asi navždy "dieťa plyšákov" aj keď budem mať 60 rokov. 
Vedľa mám krásnu, veľkú posteľ s ružovým prestretím. Či ako sa to volá. Na nej práve ležím. A hore mám staršiu lampu. Po babičke. Páči sa mi. Moc. Vedľa posteli mám takú vysokú, no úzku otvorenú skrinku s viac poličkami a v nej poukladané fotky rodiny, priateľov a zvieratiek. Mala by som si ísť dať vyvolať aj nejakú fotku s Austinom. Ale to potom nezaspím, lebo sa celú noc budem na ňu dívať. Všetko má svoje pre a proti. Všetko. 
Dobre. Už viete, akú mám izbu. A chcete vedieť, aj aký máme dom? Možno nabudúce. Idem sa učiť. Musím! Nech sa pred Austinom nemusím hanbiť, ak dostanem 3 alebo rovno 5.

Akosi prišiel večer a ja som už asi naučená. Dúfam. Verím. Believe! To treba. Je to pre náš život veľmi dôležité. Idem dať pusinku mamke, babke, Branddi, Justinovi a ockovi, ktorý mimochodom odchádza v pondelok, čiže zajtra, do Paríža. Do skvelého Paríža! Vystupovať s kapelou. Teda on nebude vystupovať. Len im pomáha. 
Zasa mi bude chýbať. Ešte sme spolu prehodili pár slov a teraz už len dobrú noc Vám všetkým priatelia.

_______________________________________________________________________

Pondelok...
Prišla som do školy spolu so Zaynom. Lola nešla. Volala som jej a povedala mi, že som ju zobudila, ale to nie je podstatné. Šak jasné. Ale že nejde do školy, lebo sa nestihla naučiť na písomku. Aj tak by mala za 1. V tom bude niečo iné, ale to sa jej spýtam, keď budeme spolu. To mi bude musieť povedať pravdu. Vojdem do triedy. Ani Austin nieje nikde. Prečo?! Včera mi povedal, že príde. A nič. Ani veci tu nemá. Divné. Idem mu volať. Nedvíha. Fajn. Napíšem mu SMS-ku, možno ešte spí. Čo sa to tu deje? Je nás v triede 19. Dnes len 9. Zaujímavé. Nikto tu nieje kvôli tomu, že sa ide písať písomka?! Uvidíme, čo na to profesor. 
Končí nám 6. hodina, už máme len jednu. Písomku sme nepísali, pretože nás bolo strašne málo. Ani profesor nevedel, čo sa tu deje. Boh vie. A ja som sa tak pilne učila a h*vno z toho. Ach jaj. Život vie byť aj krutý. Austin stále nič. Mám strach. Spravila som mu niečo ja? Idem mu ešte raz napísať. OCH! 
Poobede mi prišla správa z neznámeho čísla. "Ahoj trdlo moje. Píšem ti z mobilu nášho bubeníka. Blbý deň. Stratil som mobil a súrne som musel s kapelou odcestovať na nečakaný koncert. Prídem až v stredu. Zatiaľ sa drž. Myslím na teba. Cmuk! Austin" takto znela správa. Uuuuuuuuuuuf! vydýchla som si. Opravdu som mala strach. Ale je v poriadku, živý a zdravý. 
Takto išiel celý týždeň. Keďže sa blíži leto, s ním aj prázdniny a vysvečko, máme veľa písomiek a skúšania. Všetko som dala na celkom dobré známky. Som spokojná. A mimochodom...tá anglina dopadla na 2. Fajn. 
V stredu prišiel Austin. Konečne! Do piatku sme sa videli len v škole. Poobede už nie, ale ani neviem prečo. 
Budúcu sobotu oslavuje tento krát jeho mamka narodeniny. Pozval ma na oslavu. Sú to však 2 hodiny cesty od nás, tak to neviem, či ma pustia. Snáď. Už si viem predstaviť, čo si oblečiem. Nech sa páčim nie len jemu, ale aj jeho rodine a známym. 

Takže tak.
______________________________________________________________________

Celý týždeň ubehol rýchlo. Streda a štvrtok boli dni, keď mal Austin skúšky s kapelou. Nevadí, je to jeho práca. Sme spolu už 3 týždne. A sme šťastní. Najšťastnejší.
Je sobota ráno. Dnes oslavuje mamička Austina narodeniny, ale ja som sa stále nespýtala mamky, či môžem ísť. Idem na to, držte mi palce.
"Mami? Už poznáš Austina, už vieš aký je..že je skvelý. Jeho mamka dnes oslavuje narodeniny, pozvali ma a takéto pozvanie sa neodmieta. Tak dúfam, že ma pustíš!" naliehala som na ňu smutnými "psími" očkami. "Ale si mi spomínala, že Austin s rodinou býva odtiaľto 2 hodiny. Ako tam chceš ísť? Ocko nieje doma a ja sa na takú diaľku do neznáma necítim šoférovať. Rozmýšľala. "Ale neboj mamči, Austin pošle svojho šoféra po mňa. Sľúbil mi to." "On má šoféra? Fíha!" Tak keď chceš veľmi ísť, tak choď. Ale kedy sa vrátiš?" "No...ide o to, že ja by som tam aj prespala. Prosííím!" neverila som, že ma pustí. "Ale vieš...ty si dievča, Austin je chlapec. A keď u neho prespíš, vieš čo sa môže diať. To budeme musieť inak vyriešiť zlato." "Mami neboj sa! Veď nemám 2 roky. Viem, čo máš na mysli. A viem, že k tomu nedôjde, veď sme len 3 týždne spolu. Nemusíš sa báť. upokojovala som ju. Riadne mi verila. Som hrdá na seba. Aj na ňu. Aj keby to malo prísť...uvidíme.
O 14:00 má prísť šofér po mňa. Na krásnom čiernom BMW. Juuj. Zavolala som Lolu, že mám módnu pohotovosť a potrebujem radu. Prišla. Stojíme pred šatníkom a vyberáme spolu šaty pre mňa. Musím byť fakt za peknú. Šiat mám veľa, aj také, čo vôbec nenosím. Len ich mám., lebo sú pekné. Dobre, vybrala som si také krásne fialové. Samozrejme lesklé. Lesklé milujem. Také mini a bez výstrihu. Ale aj bez ramienok. Nemôžem priveľmi provokovať. Ale páčiť sa chcem. Vlasy som si natočila, čiže mám krásne vlnky. Už len upraviť ksichtík a môže sa ísť. Darček som kúpila v piatok cestou zo školy - taký krásny náhrdelník s príveskom anjelika, nech ju chráni. A dezert, to predsa k tomu patrí. 
Lola ma na záver objala, nech si dávam pozor a že mi drží palce, aby to všetko dobre dopadlo. Mám pocit, že mi aj trochu závidela. Jej vec. Šofér ma už čaká pred domom. Trošku meškám, asi nejakých 15 minút. Snáď ma za to nezje.
______________________________________________________________________

Už sme boli tam. Vystúpila som z auta. Všade boli samí ľudia. Veľa ľudí. Asi sú veľká rodina, ale kde je Austin? Nevidím ho nikde. Zrazu pribehla ku mne nejaká veľmi krásna blondínka. Bola vážne moc pekná. "Ahoj kráska, ty budeš určite Sheryl, však?" ona vie moje meno?!  "Áno, to som ja. A Vy ste kto?" opýtala som sa. "Ja som mama Austina. Tá starucha, čo dnes oslavuje." má zmysel pre humor, to ma potešilo, pretože som mala strach, že to bude nejaká ošomraná pani. "Austin mi o tebe veľa rozpráva. Má ťa veľmi rád. A si nádherná. Ukázal mi aj vašu spoločnú fotku. Preto som ťa hneď spoznala." skoro som dostala infarkt. On jej o mne hovoril! Krásny pocit. Kolená sa mi trasú. Nevedela som, čo mám povedať. "Vážne Vám o mne Austin hovorí? To je on neho moc milé. Aj ja ho mám viac než rada. A už viem, po kom je taký krásny a milý. Môžem Vám hneď zablahoželať?" zablahoželala som. Hneď si aj pozrela darček. "To je nádherné! Anjelikov milujem. Mám ich plnú obývačku. Ale dievčatko, nemusela si si robiť starosti.Mne by stačilo už len to, že si sem prišla. Ďakujem ti." povedala skromne. "Toto vôbec neboli starosti. Práve naopak. Hoci som nevedela, aký máte vkus, mne sa veľmi tento anjeliček páčil, tak som verila, že sa bude páčiť aj Vám." povedala som. 
V tom ma niekto objal odzadu. Kto to tak asi bude?! No predsa moje trdlo! Dala som mu pusu. Potom som si uvedomila, že vedľa mňa stojí jeho mamka. Opps. Trapas. Ale nie. Je fakt zlatá. 
"Dobre deti, nechám vás ja osamote. Nenarobte šarapatu." a odišla s úsmevom a s mojim anjelikom na krku. Pripla som jej ho. Hodil sa jej ku krásnym červeným šatám s veľkým výstrihom. Ale mala čo ukázať. 
Teraz som už sama s Austinom. Venovali sme sa len sami sebe. Bolo nám krásne. Potom sme išli na dvor ku ostatným. Hrala živá hudba. V tom mi Austin niekde zmizol. Zbadala som ho až na pódium. Čo ten ide spievať serenádu?! Pomyslela som si. 
"Rodinka, priatelia a drahí naši hostia. Chcel by som Vám niekoho predstaviť. Niekoho, kto je v mojom živote veľmi dôležitý. Človeka, ktorý pre mňa znamená veľa. Viac, ako môj vlastný život. Je to tá krásna slečna v fialových šatôčkách. Volá sa Sheryl. Trdlo, poď ku mne na pódium prosím." znelo z jeho krásnych úst. Pomóóóc!! Júúúj...čo mám robiť? Mala som slzy na krajíčku. Chcelo sa mi plakať. Od šťastia a dojatia. Som vraj viac, než jeho život. Som najšťastnejšia! On teraz asi odomňa čaká, že sa pôjdem prihovoriť všetkým. Ja! Oops! 

Tak som teda išla. Triasla som sa a srdce mi strašne rýchlo bilo. Vyšla som ku nemu na pódium. No miesto toho, aby som chytila mikrofón a niečo povedala, vrhla som sa mu kolo krku. Potrebovala som to spraviť. Všetci začali tlieskať. Ale prečo?! Veď nič strašné nerobíme. "Ehmm...neviem, čo mám na toto krásne prekvapenie povedať. Toto som skutočne nečakala. Poviem Vám asi toľko, že som najšťastnejšie dievča na zemi. Na celom svete. A tento chlapec, ktorý stojí vedľa mňa, je moje všetko. Je najúžasnejší. Prajem všetkým dievčatám, aby mali takéhoto chlapca, ako je on. No nie jeho! Samozrejme iného chlapca. (Som sa kus doplietla doriti) Ľúbim ťa trdlo." Zrazu všetci začali kričať "pusu, pusu, pusu". A čo sme sa my práve vzali? Žiadna pusa nebude. "Tú si dáme v súkromí." povedal so smiechom Austin. Zišli sme dolu z pódia. "Mám nápad Sherylka. Spomínala si mi, že rada spievaš. Nejdeme niečo na pódium spolu vykúzliť? spýtal sa ma. "Fuu...ja som verejne ešte nespievala nikdy...ale raz ti musím niečo zaspievať. Len neviem, či je toto tá správna príležitosť." "Ty mne? Fakt? Určite je!" chcel to počuť. Ale najskôr som ho nahovorila, nech si dáme niečo spolu. On klavír, ja spev. Bežali sme do izby stiahnúť noty z PC. On má PC, nieje z doby ako ja. A aj tak si rozumieme. Sranda toto. Dohodli sme sa na The Climb od M. Cyrus. On ju vraj hral pred nejakým časom v škole ako povinnú. Ja ju mám rada veľmi. Tak si stiahol noty, lebo ich nevedel naspamäť. Ja text viem. Ha! Aspoň raz som lepšia. 
Potom sme vyšli na pódium. On všetkým povedal, že ideme im niečo zahrať. Prvý krát v živote spolu. Bez skúšania. Naostro. Ešte sme si dali rýchlo pusu pre šťastie. Fungovala. Ja som otvorila ústa, začala spievať, on začal hrať. Vie dokonalo hrať. Keď sme skončili, všetci výskali a tlieskali. Asi sa im to páčilo. Nemohlo to byť zlé. Austin zišiel z pódia, podal mi gitaru. Ja som všetkým povedala, že táto skladba je moja vlastná a že ju venujem všetkým šťastne zaľúbeným párikom. Austin, ktorého mamka držala okolo pliec, pozeral na mňa s otvorenou pusou. Bol vtipný. Teraz neviem, či sa mu to páči, alebo nie. Neviem. Skončila som. Tlieskali a výskali opäť. Zaľúbené páriky si dali pusu. Na niečo bola tá pesnička dobrá. Vidieť toľko párikov pokope. 

Prišla noc. Von je už tma. Austin ma zobral na nočnú prechádzku do ich parku, ktorý majú pred ich krásnym a obrovským domom. Bolo tam aj krásne jazierko, do ktorého sme spolu hodili mincu a niečo si priali. S pocitom, že je to čarovné jazierko, ktoré splní naše sny. Môj sen bol jasné. Domyslite si. Týkal sa Austina. Bola 1:00 v noci, všetci sa ešte von bavili. Mňa Austin zobral dnu do svojej izby. Bozkávali sme sa. Cítila som sa ako v raji. Vlastne...aj som v raji. Zvalil ma na posteľ. Nebojte, nič sa ešte nedialo, len sme sa bozkávali a šantili sme. 
_______________________________________________________
Dobre. Priznávam. Načo si klamať. Austin sa ma opýtal, či je môj prvý chlapec. To je predsa jasné, že áno. A on mi povedal, že už chodil s babami, ale nebolo to také vážne, ako je to so mnou. To som rada. Robili sme všetko, čo sa len dalo. Okrem toho "poprvé". To ešte nemalo prísť. Aspoň neporuším sľub, ktorý som dala mamke. 
Ale bolo nám krásne. Keby to tak nikdy neskončilo. 
Ráno - nedeľa
Uff.. predsa to skočnilo. Ale pevne veríme, že sa to čoskoro zopakuje. Spali sme až do 11:00. Sme dobrí.
Teraz bude ťažký týždeň, pretože Austinko odchádza na koncert do ďalekého Nemecka. Prežijem. Budem musieť. 
Teraz sa s ním idem rozlúčiť a pakujem domov, aby mamka nezvolala celú políciu, že som nezvestná. Dúfam, že jej nič také nenapadne. Teraz 2 hodiny cesty domov. Austin ide s nami sa previesť. Aspoň si budem istá, že po ceste nezaspím a šofér sa nemusí báť, že sa bude rozprávať sám so sebou, keďže ja by som zaspala. Išli sme. Celou cestou ma Austin držal za ruku. Neviem, čo ho to napadlo, ale vybral si mobil a začali sme sa fotiť. Jupí! Aspoň budem mať nejakú fotku na vyvolanie a zavesenie do izbičky. Aj keď...na tých fotkách sme vyzerali ako mimozemšťania  Ale to sa dalo čakať, keďže auto sa hýbalo a nedala sa spraviť poriadna a kvalitná snímka. Ale boli sme spolu, to bolo hlavné asi pre oboch. Možno aj pre šoféra, to ja už neviem. On vyzerá tak trošku priteplene. Aspoň má taký hlas. Ale je milý a vie skvelo šoférovať. Raz, keď budem mať aj ja vodický, chcem byť ako on. Ale asi najskôr budem musieť skončiť školu. Aj keď sa mi nechce, ale iné mi asi neostáva. 

Som doma. Mamka bola von spolu s Justinom aj Branddi. Keď nás zbadala, ihneď zavolala Austina aj šoféra na kávu. Austin nepije kávu, tak si dal len Coca Colu. Ja také veci piť nechcem, aby som si nedokazila hlas. Takže ja som si dala pomarančový džúsik. Sedeli sme spolu na verande. Branddi sa na mňa usmievala, vedela som, že určite kvôli Austinovi. A Justin...no ten sa po ňom zliepal. Asi sa mu zapáčil. Ale ja mu ho nedám! Je len môj . 
Prišla Lola so Zaynom. Nečakane. Netušila som, že načo. Chcú sa ísť učiť do parku, čo je 10 minút od nás na koňoch. Fajn. Máme 2 kone a sme traja. Teda s Austinom štyria. 
"Austin, nešiel by si s nami sa previesť na koňoch?" spýtala som sa ho. "Ale...ja som ešte nešiel na koni, neviem, či to zvládnem." povedal strachopud. "Neboj sa, pôjdeme my dvaja na jednom." oznámila som mu. "A to nás uvládze?" zasmiala som sa len. "Máš snáď 100 kilo? Veď si tenký jak prútik. A ja tiež nie som ťažká." naliehala som. A konečne súhlasil. 
Tak sme sadli na koňa a celkom rýchlo to išlo aj Austinovi. 
Boli sme v parku. Bolo príjemne, pofukoval trochu vetrík, tak nebolo priveľmi teplo. Tak akurát. Lola sa hneď začala učiť. Zayn...no skúste hádať. Obzeral 3 baby v plavkách. Asi si mysleli, že ich opáli. Aj tak boli biele moc. Ich vec. A ja s Austinom...čumeli sme spolu do knihy. Ale rozmýšľali sme skôr asi nad tým, že sme spolu, nie nad učivom. Dáko bolo, dáko bude - naše motto. Prešli 2 hodiny. Zabudli sme, že šofér je stále u nás. Tak sme sa vrátili, isto mu už liezol Justin na nervy. Austinovi sa páčilo a rád by si to niekedy zopakoval. Nieje problém. Teda, ak si on nájde na to čas. 
Odišli domov. A ja som sa mohla ísť učiť to isté, keďže som si ani h*vno nepamätala. Som ja ale ťava. 
_______________________________________________________________________
 

 Bol opäť týždeň. Keďže môj chlap išiel na koncerty do Nemecka, nemám čo robiť. Už len 2 týždne do prázdnin. Teším sa!!!!! 
Po škole som sa doma venovala hudbe. Skúšala som novú pesničku o snoch. O láske už mám. Aj lásku už mám. Teraz je narade splniť si svoj sen, ktorý mám od detstva. Spievať. Verejne. Mať vlastné CD, byť stredom pozornosti médií, vysieť mladým pubertiakom na plagátoch v izbách, fotiť sa s každým, kto ma o to požiada a rozdávať autogramy, nahrávať v riadnom štúdiu a občas tam aj unavená prespávať. Krásna predstava. Tak teraz ma nerušte, idem niečo skúšať. 

Pomaličky prišiel piatok. S Lolou sme vymysleli, že si zájdeme na diskotéku. Lola už bola so staršiou sestrou a ja idem po prvý krát. Vidíte, opäť je tu to sladké "poprvé". Zayn nás hneď odmietol s tým, že on má dnes rande. Už teraz viem, ako mu dopadne. Stačí, keď slečnu zoberie na večeru a začne jesť, ona určite hneď zdupká preč. Už sa to stalo. Alebo možno sa poučil? No uvidíme. 

19:00 sme s Lolou u mňa doma. Ako inak, pred zrkadlom v šatníku. Ja si dávam čierne legíny a lesklé slabomodré tričko s nápisom COOL. Len neviem, či naozaj budem COOL. Ale cítim sa tak. Vlasy som si tentoraz dala do copíka. Som COOL? Som! A Lola si dala krátke rifle a biele tielko. Musím uznať, vyzerá aj ona COOL aj bez nápisu. Vlasy si nechala rozpustené. A povedala mi, že sa cíti sexi. OK. O 21:00 sa ide. Príde po nás jej staršia sestra Carmen na aute. 

Sme na disko
Všetci tu skáču s pocitom, že tancujú. Ak je toto tanec, tak ja som asi mrož. Ale my sa ideme pokúsiť fakt o tanec. Lola sa vie skvele hýbať. A ja? Vraj tiež. Tak snáď. Zrazu k nám prišli dvaja chalani. Neboli špatní. Lola s jedným začala o 106 tancovať. Ja som toho druhého len odhodila od seba. Mám chlapca. Nebudem iného namotávať. Išla som si k baru dať džús. Obzrem sa a Lola a tajmný chlapec sa olizovali. Bléééf. Nie je dobrý pocit vidieť najlepšiu kamarátku sa bozkávať. Radšej som sa otočila k baru. Obzrem sa po 5 minútach, Loly nikde. Do riti! Zabijem tú blondsku. Zbadala som, že tam je Zayn. ZAYN?! "Ahoj Sher, prišiel som za vami. Rande dopadlo..nie najlepšie." len som si pomyslela, to sa dalo čakať. Povedala som mu, že Lola zmizla. Išli sme ju spolu hľadať. Stála s tých chlapcom pred vchodom. Vraj ho šla odprevadiť, lebo ide domov. A tiež sa čudovala, čo tu robí Zayn. Išli sme spolu všetci 3 tancovať. Lola bola šťastná a vysmiata. Chápeme. Zayn sa otáčal všade dookola. A ja? Mala som chuť sa na nich smiať. Ale radšej som tancovala. Ešte asi ďalší 10 chalani doliezli ku nám, ale už sme ich vyšmarili. Zayna neprišla obťažovať žiadna nadržaná kočka. 
Boli 3:00, ani jeden neprijatý od mamy. Čo sa stalo? Asi vedela, že ideme so sestrou Loly, na ňu sa dá spoľahnúť. Išli sme už domov. Bola som strašne unavená. 
Dobrú noc všetkým.
_______________________________________________________

Takto nejak to išlo každý deň...trochu preskočím o 2 týždne ďalej. Sme spolu s Austinom stále. Šťastní. Nič sa nezmenilo. Nepožiadal ma ešte o ruku  A je tu aj taká zaujímavosť. Od vtedy, ako oslavovala jeho mamka narodeniny, sme už u seba nespali, oni on u mňa, ani ja u neho. A to sme spolu už mesiac a pol! Tak v skratke...škola - posledné 2 týždne pred prázdninami, kino, 2 krát jeho koncert tu blízko, prechádzka v parku...a tak. 
Začalo leto, s ním aj dlho vysnívané prázdniny. Prvý týždeň išiel Austin s kapelou do Prahy nahrávať nový album, ktorý vyjde už koncom júla. Už sú hotové skoro všetky skladby a potrebujú už len doupravovať nejaké detaily. Chalani sa ho už nevedia dočkať. Aha, povedala som chalani. Tak ich kapelu LIGNANO tvoria piati chalani + ich manažér. Spevák - Matias, klavirista Austin, bubeník - Edin a dvaja gitaristi bratia - prezývajú ich Krímešovci, ale volajú sa Cristiano a Taylor, ako môj tatko.A manažér...tuším že sa volá Markus. Asi. Ale Austin je tam najmladší, také bábo. Celú kapelu som videla len na koncertoch, osobne ich nepoznám, samozrejme okrem Austinka. Škoda, že som nemohla ísť s nimi do Prahy, ale ku nám príde na týždeň na prázdniny sestrernica z ďalekých Košíc. Hoci má 10 a častejšie ako so mnou bude s Branddi, musela som ostať doma aj ja. Ale prečo, to už neviem. Keď si predstavím, že svojich 16 oslávim až v novembri, zistím, že mamka ma tak skoro púšťať nikam nebude. Vždy som bola tak vychovaná, že domov je len jeden a to je náš vidiek. A má pravdu. Neviem si predstaviť odísť na dlhšie z tohto zverinca. Ľúbim to tu. 
Dnes je streda, hneď ráno som si zbalila nejaké jedlo, gitaru do obalu, deku, kameru, ktorú som dostala na svoju 15-tku, koňa Bubiho a išla som 3 km od nášho domu. Len ja, gitara a Bubi. Bolo to jedno krásne miesto, tiché, príjemné, málo kedy tam niekto chodil. Na lúke je jeden veľký strom. Sadla som si pod neho, rozprestrela dečku, vybrala si gitaru, sadla a hrala. Bubinko sa zatiaľ pásol. On je skvelý. Neujde odomňa, nemusím sa báť, že vzdúchne ako výchor. Dobre sme ho vychovali. Inak...mimochodom, je to môj koník, ktorého som dostala, keď som mala 8 rokov. Vyrastal so mnou. A ak zložím novú pesničku, bude ju ako prvý počuť. 
Hrám...hrám...hrám.
Pomedzi to som zjedla všetko, čo som si spolu s mamkou pripravila. Niečo som zložila. Neviem tomu dať názov. Ale páči sa mi to. Raz ju chcem niekde pred niekým zahrať. Je o kráse človeka. Je fakt pekná. Som na seba a na svoju gitaru hrdá, veľmi! Ako nič prišlo 7 hodín večer a vybrala som sa už domov šťastná a spokojná. Večer o 22:00 mi volal Austin, že donahrávali a ide spať. A že na mňa myslí. Aj ja na neho. Nedá sa nemyslieť na neho, to proste nejde. 
______________________________________________________________________

Prišla nedeľa. Sestrenica odchádza, Austin prichádza a ja sa teším. Po týždni budeme spolu. 
O 13:00 mi zvoní telefón, čakala som, že Austin, ale je to naša otrava - Trawissko. OMG! 
Musím byť milá. "Ahoj Sher, nešla by si dnes večer von?" ..no už akoby som ti v náručí bola. "Ooo Trawiss, ďakujem za pozvanie, si milý, ale ja už mám niečo. Prepáč." odbila som ho veľmi rýchlo. V tom začal prosiť, že nech idem. Nemám chuť na neho. Tak som začala do telefónu chrčať "chrrrhcrr", akože sa stráca signál. Psst. Zložila som mu. A už nezdvihla. A načo. Aj by som si vypla mobil, ale potom by sa mi trdlo nedovolalo. Našťastie si kúpil nový mobil a s kartou, dúfam, že ho už nestratí pri jeho šikovnosti. 
Volal...že večer príde ku mne ma pozrieť. Môžem sa modliť, aby to isté nenapadlo aj Trawissa. 

Večer
Sme u mňa v izbe. Von lietajú komáre, takže sme nechceli byť celí doštípaní a škrabať sa, ako by sme mali blchy. Ležali sme na posteli. V tom zas zvonil mobil. "Ahoj, som pred tvojím domom, poď von, viem, že si doma, svietiš v izbe." ...no môžete hádať, kto sa ku mne už snaží dobiť. "Zlato, mám ísť von?" spýtala som sa Austina. "Poď idem s tebou, nech nás vidí spolu a možno si už uvedomí." prekvapil ma. "Si si 100% istý, že to chceš?" pre istotu som si to musela overiť. "Chcem!" oukey, keď chceš, tak môžme ísť.

Vyšli sme pred dom, hneď tam stál Trawiss s ružou v ruke. Prvý vyšiel z dverí Austin. Držali sme sa za ruky. "Ahoj Trawiss, načo som mala výjsť von?" opýtala som sa milo tohto váženého hosťa. Asi minútu čušal, ruža mu spadla na zem. "Ehm..ja...som...no chcem som, aby si prišla sem sama!" "ale ja pred Austinom nemám žiadne tajomstvá, tak môžeš kľudne hovoriť, čo treba." odvrhla som. "No..si mi hovorila, že už niečo máš večer, tak som sa prišiel presvedčiť." povedal. "No ako vidíš, už niečo mám." trošku jemnejšie som mu oznámila. "Trawiss, je pekné, že máš Sheryl rád, ale asi nieje tá pravá pre teba. Musíš pochopiť, že láska nie je o tom, že budeš za ňou doliezať a čakať, že ti dá šancu. Keby to bola láska, tu šancu by ti dala hneď bez akého koľvek odmietania a premýšľania. Ale ona ti ju nedala. To sa proste nedá vynútiť. Musí to prísť z oboch strán, až vtedy to bude to pravé a krásne (pozrel sa na mňa a dal mi pusu). Skoro som odpadla, ňúúú!  "Aha...asi som pochopil, že ty a Austin spolu..no vy spolu chodíte, že?" povedal smutne. "Tak už vieš pravdu. Dúfam, že sa nehneváš. Ale je to tak, ako to je. Sme spolu šťastní." povedala som mu trochu so strachom. "A ako dlho ste už spolu?" neviem, čo ho to napadlo sa to spýtať. "Mesiac a pol..." "Aha..to som si už mohol všimnúť na tej párty, ale myslel som si, že ste len kamaráti. Tak teda nič." zobral sa preč. Ešte sa otočil. "Toto aj tak patrí tebe." odovzdal mi ružu. Musím pvoedať, tá ruža je veľmi pekná. Samozrejme poďakovala som mu. 

Dala som ju do vázičky, čo mám v izbe na okne. A s Austinom sme boli opäť spolu v izbe. Nahovárala som ho, aby u mňa prespal, ale ráno mal s chalanmi skúšku a večer koncert. 
"Zlato? Viem, že to je ešte možno skoro a ani neviem, ako na to zareaguješ..." začal a ja som sa zľakla, že už ma naozaj ide žiadať o ruku! "Je tu leto, my sme spolu šťastní...prijala by si pozvanie na našu prvú dovolenku? Síce, ideme tam aj s chalanmi, ale aj oni si berú baby a bol by som rád, keby si šla. Ak bude treba, ja ťa vypýtam od rodičov. Ideme na Rodos na 8 dní už túto stredu. Je to už zaplatené, letenky sú vybavené, aj pre teba. Čo ty na to?" čooooooooo? Wáááááááá!!! "Trdlo...(dala som mu veeeľkú pusu) to je krááásne pozvanie, hneď by som ti povedala že pôjdem, ale neviem, čo mamka...a tato...neviem, ako by sme ich prehovorili." bála som sa. "Keby sme im povedali, že ideme len tu niekde na dovolenku na kúpalisko?" chcel klamať! "To nie, ja ich klamať nechcem. Ráno sa ich to spýtam, dobre? (Áno, tatko je doma, prišiel v piatok). A ak povedia nie, tak prídeš ty..." navrhla som. "Vieš čo?! Nie, ostanem tu spať, ak teda ešte platí to pozvanie...a ráno sa ich to opýtame spolu. Na skúšku prídem neskôr, veď ma nezabijú." potešilo ma to veľmi. Tak teda naša druhá spoločná noc. Ale boli sme uťahaní akoby sme celý deň kopali v záhrade. Išli sme spať. 
_______________________________________________________________________
 
Ráno, pondelok
Vstali sme už o 7:00. Im o 8:00 začínala skúška, ale nevadí. Austin hneď zavolal šoféra, veď 2 hodiny mu bude trvať cesta sem. Mamka už bola v stajni, ošetrovala ovečky. Branddi spala, babka strážila Justina a tatko ešte spal. Celé zle...pomyslela som si. Povedala som Austinovi, nech ostane v izbe, že idem spraviť raňajky všetkým. Musím nejak začať. No on radšej šiel so mnou dolu mi pomôcť. Spravili sme spolu krupicovú kašu pre všetkých členov rodiny. On už papal, ja som išla zvolať mamku a tatka. Babke a Justinovi som dala do izby, nech jedia tam. Branddi zje neskôr. 
Sedeli sme za stolom. Boli radi, že Austin s nami ostal aj na raňajky. (O to, že spí u nás, som im povedala večer. Už mu chceli chystať gauč v obývačke, ale akosi som ich prehovorila, že bude u mňa v izbe.) Poďakovali mi za to, že som im toto nachystala. Ja som povedala, že nech poďakoujú aj Austinovi, lebo mi pomohol. Ja si myslím, že sa im môj chlap celkom páči. 
Odložila som všetko, sadla si opäť ku stolu. Austin začal.."Chcem sa vás na niečo opýtať, ale neviem, ako mám začať..." fakt nevedel! Mne bolo aj smiešne trochu, ale radšej som sa nesmiala. "V stredu odchádzam s chalanmi a manažérom z kapely na dovolenku na Rodos. Ideme väčšia partia, keďže si berú partnerky. A bolo by pre mňa veľa, keby mohla ísť aj vaša dcéra. Oni sú starší, takže sa nemusíte o ňu báť. Veď na svoj poklad si dám pozor..." bol strašne milý. Mamka a tatko kukali s vypúlenými očami na nás. "Fúúú..ste nás trochu zaskočili. Toto som fakt nečakala. Neviem..." boli moc zaskočení. "Ja súhlasím! Mne sa tento chalan veľmi páči, ako sa správa ku Sherylke. Tak to choďte dnes vybaviť, dám ti peniažky.." povedal tatko, od ktorého som to tak rýchlo nečakala. "Ono, vybavené to už máme, ja som ju hneď nahlásil. Keby nešla, prepadlo by sa to miesto. A zaplatené to je, nerobte si starosti. Ja ju pozývam." povedal Austin. Ja som sa nezmohla ani na slovo. "Ale...Austin, to nemôže prijať, veď to musela veľa výjsť." "To nie je problém, zarábam si už a u mňa niesú peniaze dôležitejšie ako láska. Odmeníte sa mi len tým, že ju pustíte. Prosím." naliehal a bol pri tom utaký roztomilý. "No ja osobne by som nedovolila, ale keď už tatko ťa púšťa, tak choď. Austin, ale daj nám na ňu veľký pozor, si starší o niečo, tak ti veríme." povedala mamička. "Ja som ich hneď vystískala. Bola som šťastná. Prvá dovolenka s Austinom, a verím, že nie posledná. 
Už je tu šofér, Austin odchádza. Dohodli sme sa, že sa uvidíme už len zajtra večer, keď ma naši odvezú ku nemu domov, prespím tam a hneď ráno o 5 sa odchádza na letisko. Rozlúčili sme sa.
Vošla som dnu a naši mi hneď začali dávať rady. Musím to prežiť, nesmiem si ich teraz rozhnevať, aby si to ešte nerozmysleli. V utorok o 17:00 sme vyrazili z domu, o 19:00 sme boli u rodiny Austina. Teta ma hneď vystískala. Aj jeho ocino. Zoznámili sa už aj naše rodiny. Vyzeralo to tak, že si celkom sadli. Aj keď oni žili v peknom veľkom dome, teta bola riaditeľka hotelu a ujo robil na recepcii toho hotela. A naši "lazníci" z vidieku. Oni si išli dať kávu a ja som šla Austinovi pomôcť s balením. Viac, ako sme ho balili, sme sa bozkávali a šantili. Neviem, čo nás to napadlo, ale začali sme sa obhadzovať vankúšmi. Bolo nám krásne. Po hodine sme zišli dolu. Naši sa ešte stále vyprávali. Rozlúčili sme sa a o 22:00 sme šli spať. Ráno veľmi skoro vstávame. Dobrú noc.
_____________________________________________________________________
 
Takmer celú noc som ani nespala. Proste sa to nedalo, stále som musela myslieť na to, ako si budeme užívať na dovolenke. O 3:30 sme vstávali, rýchlo sa dochystali a o 7:00 sme už odlietali.
S členmi kapely ma tento môj chlap ešte akosi nezoznámil. Takže sedíme v lietadle každý so svojou láskou. Teda nie každý. Manažér sedí so spevákom s kapely Matiasom, pretože on sa asi pred mesiacom rozišiel po dvoch rokoch so svojou už exláskou. Ja sa s nimi lepšie spoznám už len na chatke alebo kde to vlastne budeme ubytovaní.
Verila som, že celý let vydržím pozerať von oknom a užívať si to. No po 15 minútach sa mi akosi začalo driemať, tak som si dala taký šlofíček. Bola som unavená, čo už. Keď som sa zobudila, spýtala som sa Austina, či aj on spal. "Nie trdielko, ja som ťa celý čas pozoroval, ako krásne búvaš." odpovedal s úsmevom. Ups...dúfam, že som nechrápala. 
Ani neviem, ako tá cestra rýchlo ubehla. Pristávame.
Vyšli sme z lietadla. Všade okolo bolo veľa ľudí. Ale veľa dievčat pozeralo ku nám. Neverím, že by tu mohli ľudia poznať túto kapelu, ale asi pozerali preto, lebo všetci chalani z kapely sú pekní! Vážne!
Zobrali sme si taxi a keďže tam chalani už boli, nezablúdili sme. Bol to krásny biely dom s terasou a bazénom. Dnu bola veľká obývačka, ktorej súčasťou bola aj vírivka. V každej izbe bola manželská posteľ. Manažér a Matias nebudú na manželskej, to by asi vyzeralo divne. Matias bude spať v obývačke a manažér v izbe. A asi sa budú striedať, ale to je jedno.
Pekne sme sa vybalili, dvaja chalani si aj zdriemli. Potom sme sa stretli v obývačke všetci, lebo sme sa išli dohodnúť, čo sa ide dnes robiť.
Tam ma konečne Austin predstavil všetkým, konečne som spokojná. Pripadajú mi byť super tí chalani. Aj ich partnerky. Som rada, že som súčasťou niečoho tak pekného, ako je toto. 
Bolo už poobede a tak sme sa vybrali všetci spoločne na pláž. Bola to celkom tichá oblasť, čo je fajn. Baby sa hneď vyvalili na pláž, že sa idú opaľovať. Chalani hneď utekali do vody. A ja som ostala sama stáť a pozerať sa na nich. Mne sa opaľovať nechce a do vody nechcem ísť sama. Veď počkám. Asi po 5 minútach ma prišiel do vody zavolať Matias (spevák, 19). Austin ma mal akosi na háku, lebo sa už potápal vo vodičke. Nevadí. Potom si ma chalani všimli, načase! "Zlato ty si sa nešla opaľovať?" spýtal sa ma Austin. "No nie nešla, mne sa nechce ležať, veď opálim sa aj vo vode." "Jaaj, ja som si myslel, že ideš k babám. Tak pome šantiť vo vode." povedal a začal ma špliechať. Vyvádzali sme, skákali, špliechali sa všetci. Potom sme začali hrať, že kto dlhšie vydrží pod vodou, ten vyhrá. Všetkých som ich strčila do vačku Vyhrala som. Najmenej vydržal Edin (bubeník, 26). Boli mimo z toho, ako to mohla vyhrať baba. No mohla. Treba vedieť, pomyslela som si. Išli sme na večeru a dohodli sme sa, že sa pôjdeme potom prejsť po tme na pláž. No všetci si trošku vypili, len ja nie. Dobre priznám, jeden som si dala. Svoj prvý pohárik. Otras, pfúj. Oni sa trochu spili. Matiasovi tiež nechutilo, dal si len zo 3. Vlastne aj Austin nemal až tak veľa. Im sa už nechcelo ísť prejsť, radšej si zobrali svoju lásku a odišli na izby. Áno spať. Mne sa nechcelo. Volala som Austina, nech sa ide prejsť, že chcem ísť na nočnú prechádzku. Odmietol, že je unavený. Tak mi dal pusu a išiel si ľahnúť. On ma na mňa dávať pozor?! Ten pozor asi budem dávať ja na neho. Matias mi povedal, že ak chcem, tak sa pôjde on somnou prejsť. Najskôr som nesúhlasila, ale vlastne prečo nie.
Išli sme na tú pláž. Bolo super, Matias mi veľmi sadol. Blbi sme, schmatol ma na ruky a drbol do vody. Potom som aj ja jeho postrčila. Potom sme išli ďalej, tam bol otvorený nejaký stánok s drinkami, tak sme si niečo dali a išli ďalej.
Už sme si uvedomili, že je veľa hodín, došli sme na izbu a šli spať. Austin bol jak zabitý. Musel byť veľmi unavený. Ale priznám sa, že som čakala, že prvá dovolenková noc bude krajšia. Možno bude tá druhá krajšia. Dobrú noc.
_______________________________________________________

Druhý dovolenkový deň sa rozhodla partia stráviť behaním po pamiatkách. Som ja tak lenivá alebo čo, že na na také niesom? Spýtala som sa Austina, či sa mu chce ísť, či nechce ísť radšej so mnou na pláž. Že sa mu veľmi nechce behať, ale keď idú všetci, tak pôjde. OK! "Austin, tak veď zostanme my dvaja spolu na pláži. Nemusíme všade s nimi behať..." navrhla som mu. "Ale..." začal. "Alebo choď si. Ja ostname tu." odišla som. Vidím, že akosi uprednostňuje predomnou svoju kapelu. Nakoniec sa otočil a ostal so mnou. "Máš pravdu, lepšie mi tu bude s tebou." podotkol. Dali sme si plavky a išli sa spolu kúpať. Robili sme samé bláznovstvá vo vody, šaleli sme ako malé deti, čo sa mi strašne páčilo. Bolo nám super. Potom sme sa šli chvíľu poopaľovať. Bolo nám super. Začínala som mať pocit, že dovolenku strávim takmer sama, bez neho, keďže nejak nemal záujem včera byť so mnou. Bolo 17:00 a partia sa ešte nevrátila. Išli sme dnu. Austin zapol hudbu (celkom romantickú) , schmatol ma na ruky a šup do vírivky. Venovali sme sa zasa sami sebe. Boli sme tam asi hodinu. Partia stále nič, tak sme sa zobrali do izby a pokračovali sme v maznaní. Prišlo to. Naše spoločné poprvé. Určite vám sem nejdem písať detaili, tie si necháme len pre seba. Ale bolo to úžasné a z lásky. Zabudli sme, že o 18:00 začínala večera v reštaurácii, ktorú máme v cene. Teraz je už 19:43. Ešte máme do 20:30 čas.
Zrazu sme začuli veľký smiech pod balkónom. Austin šiel pozrieť a to tam už popíjali naši. Vôbec sme si nevšimli, kedy prišli.
Zišli sme ku ním dolu.
"Čaute, vy ste kedy prišli?!" spýtal sa Austin. "Videli sme vás cez okno, ako sa ľuľkáte vo vírivke, tak sme vás nechceli rušiť a šli sme na večeru a teraz sedíme tu. Ups...
Edinova priateľka Lissa si ma zobrala nabok a spýtala sa ma, že aké to bolo a či som bola prvá Austinova baba. "Si zlatá, že sa o mňa zaujímaš, ale svoj intímny život nechcem riešiť. Dúfam, že chápeš." "To nechceš byť so mnou kamarátka?" ...to som predsa nikdy nepovedala, ale ako jediná po mne celý čas zazerá, neprehovorí so mnou ani slovo a zrazu sa ide so mnou vykecávať o súkromí?! Ďakujem neprosím! "Kamarátky byť môžme, ak máš aj ty záujem, ale museli by sme byť až najlepšie kamarátky, aby som ti niečo takéto hovorila." otočila som sa a išla som zavolať Lole. Sľúbili sme si, že keď to príde, tak si to hneď povieme. "Lola, stalo sa to..." povedala som do telefónu. Ticho. Ticho. Ticho. "Lola?" Ticho. "Hallooo Lola???!!" zakričala som. "Jaaj čo no ...fakt?? si ma prekvapila, aké to bolo? Ako tam je? Sú tam pekní chlapci?" začala skandovať so svojími otázkami. Niečo som jej povedala, niečo si nechám na potom osobne. Potom prišiel za mňou Matias, že ak bola Lissa (priateľka Edina) vyzvedať na náš vzťah, nech jej nič nehovorím, lebo ona bola už nejaký čas zaľúbená do Austina a s Edinom začala chodiť len preto, aby mohla často byť pri Austinovi. Trapka. Aj som si všimla, že ju nemajú nejako v láske. Navečerali sme sa a šli sme na pláž, bola tam nejaká živá hudba, ľudovečky (aj keď som ich nejako nemusela), párty, drinky (milujem drinky) a voda. A môj chlap. Všetci sa zobrali tancovať. Austin s Edinom stáli pri bare. Tancovať ma zobral Matias. Náš tanec bol extra zaujímavý, keďže ľudovky netancujem. Ale naučil ma niečo. Na izby sme prišli ráno o 4:12. Mama by ma priškrtila. Dobrúú!
________________________________________________________

Tretí deň. Ako to ide rýchlo. Dnes vraj relaxujeme. Super! To je také moje Ale...na stánku na pláži bol vyvesený plagát a na ňom, že dnes tu bude mať koncert nejaká známa a obľúbená kapela Crystal. Rýchlo som sa pripojila na wifi a zistila, čo to bude za kapelu. Chalani hneď hundrali, že dáka obyčajná nudná. Ale mne sa to zdalo zaujímavé. Oni sa rozhodli, že dnes budú robiť párty na dome, ako v prvú noc, ale teraz to chcú dlhšie. Ja strašne chcem ísť pozrieť na pláž. Skúsim nahovoriť Austina. Ten však značne odmieta, lebo sa chce dnes zabaviť s partiou. "Dobre pôjdem sama!" odvrhla som mu. Náš celkom hlasný rozhovor si vypočul Matias, ktorý sedel s manažérom trochu od nás.
"Sherylka, ja pôjdem s tebou na ten koncert rád pozrieť. Nemám chuť sa opíjať spolu s nimi, radšej si pozriem nejaký koncert, teda, ak chceš..." prišiel mi navrhnúť Matias. V tom prišiel ku nám Austin, že čo rozoberáme. "Austin, ak sa chceš ostať tu baviť s partiou, tak so Sher pôjdem na ten koncert pozrieť ja. Nerobí mi to problém, a aj tak nemám chuť ísť piť." povedal mu Matias. "Áno? Si myslíš, že mi preberieš dievča? Aj ona sa mi raz môže prispôsobiť!" povedal nahnevane. "Austin, pozri sa...po prvé si sem išiel hlavne so mnou, už v prvý deň si sa na mňa vykašľal, že by si ma zavolal do vody. Večer si sa miesto spoločnej prechádzky opil a venoval sa kapele. Bola som sama. Skoro nasilu si ostal druhý deň somnou. Prečo by som sa nemohla ísť pozrieť na koncert s Matiasom? Veď ste kamaráti a ja mu verím....a ak nejdeš ty, pôjdem s ním!" odišla som na izbu. Austin za mnou kričal, nech sa vrátim, ale nevrátim sa. Nie.
Išla som sa nachystať na izbu, trochu upraviť, dala som si voľnú sukňu a tielko. Von pofukoval jemný vetrík, takže fajn. Asi o 15 minút prišiel na izbu aj Austin. "Prepáč zlato...keby sme boli sami dvaja, venoval by som sa len tebe. Ale táto dovolenka nieje len o nás dvoch. A keď budem stále len s tebou, kapela sa nahnevá..." ospravedlňoval sa. "Dobre, veď ja sa nehnevám...teda...ten krik na Matiasa si si mohol odpustiť. Chce sa len ísť zabaviť a odreagovať nejak inak, ako alkoholom. A mňa tá kapela fakt zaujíma, keďže ani neviem, kedy pôjdem na dovolenku, chcem ísť pozrieť aj keby som mala ísť sama. Prepáč. Ale mohol by si aj mne aj Matiasovi veriť..." povedala som mu.
"Dobre...mám na teba dávať pozor, takže si zoberete aj mobil, jasné? A...nebudte dlho, chcem byť potom aj s tebou, dobre? Verím vám..." bol milší. Vďaka Bohu.
Bolo 19:00 a začínal koncert. Už sme s Matiasom boli tam, mali sme so sebou aj foťák, takže sme spravili zopár snímok. Neviem, čo to Matiasa napadlo, ale začal so mnou tancovať, to bude asi tou rytmickou skladbou. No potom dal pomalšiu. Slaďák. Tancovali sme spolu, naraz sa na seba pozreli...akoby niečo...neviem...preskočilo? Bolo to divné. Matias je ku mne veľmi milý. Mám ho rada. Samozrejme, že nič viac sa nedialo, veď ja ľúbim Austina. Len som si proste uvedomila, aké je dobré mať okolo seba dobrých ľudí. No až na výnimky. Ako Lissa napr. Dali sme si ešte drink, koncert skončil o 20:30. Dlho bol. Ale bol skvelý, sú to veľkí hudobníci podľa dnešného výkonu. Išli sme sa s Matiasom s nimi sfotiť a pochválila som ich. Matias bol šikovný a prezradil, že aj my sa venujeme hudbe. Tak nás chceli počuť. Do riti. Museli sme ísť na pódium. Dali sme si duet Robbie Williams&Kylie Minoque - Kids. Vedeli sme našťatie text. Len problém bol, že ja som mala hrať na gitare, lenže som nevedela dobre melódiu. Tak mi povedal gitarista z tej skupiny, aby som proste improvizovala, že správny hudobník to musí vedieť. Do riti. Išli sme na to. Ja, Matias a ich bubeník si išiel zabúchať na bubny. Oni stáli pod pódium medzi ostatnými ľuďmi a počúvali. Strašne som sa bála a hanbila sa. Skončili sme, bolo nám smiešne. Ale oni nám tlieskali. Nie len ich kapela, ale aj ostatní ľudia.
Potom nám povedali, že sme boli skvelí, že škoda, že sme neprišli za nimi pred koncertom, mohli by sme s nimi niečo vyhútať.
Zobral si ma nabok ich spevák Lriano (zvláštne meno). Preložím vám to do slovenčiny. "Páčila si sa nám veľmi, celej našej kapele, máš krásny hlas. Nechceš s nami niekedy zájsť do štúdia niečo nahrať?" ty vole! Skoro som odpadla. "Najradšej by som šla. Toto je pre mňa veľká česť. Ďakujem vám. Ale ja som zo Slovenska. Preto musím povedať nie." povedala som smutne. Veľmi smutne. "Do kedy tu budeš?" spýtal sa ma. "vo štvrtok večer ideme preč, prečo?" "Stihneme...zajtra ráno o 9:00 prídi sem na pláž, dáme ti nejaké ukážky a vyberieš si nejakú a môžeme to naskúšať a ísť naspievať. Môžeš so sebou zobrať hocikoho, ak by si mala strach." .. nevedela som, čo povedať. Bola to skvelá príležitosť. Na našom krásnom Slovensku sa niečo také nenaskytne. Povedala som si prečo nie? Austin pôjde somnou. Keď nie on, tak Matias. "Dobre, zajtra tu budem o 9:00. Teším sa a ešte raz ďakujem." súhlasila som.
Už sme išli na ubytko. Všetci sa bavili na terase, kecali, pili, smiali sa a tancovali. Hneď ma Austin vyzvŕtal na parkete. Poukazovala som mu fotky, aby veril, že sme naozaj boli na koncerte. Bol spokojný. Posadila som si ho na taký múrik a povedala mu, čo sa stalo. Bol rovnako prekvapený ako ja. Povedal, že môžem ísť ale len ak môže ísť somnou. Je za mňa zodpovedný. Samozrejme, ja budem rada, keď pôjde. Krásny deň, ale vlastne večer. Ideme sa baviť ďalej, dobrú nôcku všetkým.
________________________________________________________

Je ráno...celá som vyklepaná, vlastne ani neviem prečo. Mám z toho všetkého zmiešané pocity. Predsa sú to pre mňa neznámi ľudia, sú z inej krajiny a hneď chcú somnou pesničku. Austin ma upokojoval, že budú tam somnou on, Matias a manažér. Nepohnú sa ani na krok odomňa. Som im za to vďačná, že stoja pri mne.
Prišli sme na pláž, oni tam už sedeli na lehátkach a mali so sebou gitaru. Hneď nás privítali, chalani si sadli na lehátka a ja, týpek s gitarou a spevák sme si sadli trochu od nich na zem. Začali mi prehrávať nejaké skladby, čo majú. Samozrejme sú po anglicky a ja anglinu celkom viem, tak myslím, že v tomto problém nebude. Snáď. Všetko, čo mi prehrali bolo krásne. Mali talent vážne. Vraj tie texty píše spevák Lriano a hudbu už vymýšľajú spolu. Môžu mať tak okolo 20-25 rokov všetci, dobre je, že niesú nejakí 40 roční, do toho by som skutočne nešla. Číslo 4 je moje najoblúbenejšie číslo. Náhoda. Hrali mi štvrtú skladbu a tú som si aj vybrala. Chalani by s ňou chceli preraziť, aby sa stala hitom leta. No neviem, či sa stane, môj hlas asi nieje na úrovni profesionálnej speváčky, takže mám veľké pochybnosti. Každý človek si v tej skladbe nájde vlastný zmysel. Ja v nej cítim to, že človek si život musí užívať, nech sa deje, čo sa deje, či je to dobre alebo zle. Spevák mi povedal, že to napísal o ľuďoch, ktorí sa baviť nevedia. Má viac zmyslov a ja si myslím, že to robí pesničku dobrou. Dohodli sme sa a aj sme hneď skúšali. Chalani sa šli vyblázniť do mora, lebo videli, že sú to fakt profesionáli a nemusia mať o mňa strach. Ale videla som, ako z mora pozerajú každý druhú sekundu na nás. Zlatííí.
Skúšali sme vlastne len s gitarou, ale Lriano povedal, že by rád k tomu pripojil bicie a ešte nejaké ďalšie nástroje. A možno by k tomu sedel aj "cups" - hra z pohárom. To už však bol môj nápad a povedal, že skúsime aj s tým. Viem to, takže nieje problém. Navrhli, že zajtra by sme to mohli ísť skúsiť do štúdia nahrať. Štúdio majú hodinu a pol odtiaľ a že samozrejme, chalani môžu ísť somnou. To aj pôjdu! Istota je istota.
Tak boli sme tam 4 hodiny, teraz sa ťaháme niekde najesť a ideme sa spolu blázniť na pláž všetci. Som sa prejedla, až mi bolo zle. Celý čas som si tú skladbu premietala v hlave, ako by asi mohla vyzerať a čo by sme v nej mohli porobiť.
Prišiel večer a všetci, konečne VŠETCI, sme ostali na dome, ďalšia párty. Jeden z Krímešovcov (bratia gitaristi) Cristiano mal so sebou aj gitaru, tak som si ju požičala a hrala som si. Cris ma počúval a páčili sa mu moje nápady. Poprosil ma, či by do štúdia mohol ísť spolu s nami. Prečo nie. Ja s Austinom sme zmizli od partie ako prví do izby. Išli sme sa zasa vyblázniť a prišlo aj naše už "podruhé" Ľúbim ho. Dobrú.
_______________________________________________________

Už o 7:00 sme sa pobrali pohľadať taxi a vyrazili sme ja, Austin, Matias, Markus (manažér) a Cristiano. Bol to veľké taxi auto, tak Cris si zobral aj Elissu - priateľku. Bude veselo cestou. A to aj bolo. Spievali sme...teda skôr ako spev to bol krik, ale bolo super. Chalani nás privítali v štúdiu, bolo krásne to štúdio, také malé a útulné, takže sme sa tam všetci nevmestili. Ostala som len ja, Austin a Cris. Ukázala som im niečo, čo som si včera brnkala na gitare. Najskôr sa im to nepáčilo moc, ale potom to za mňa zobral Cris a spravil tam jemné úpravy a už súhlasili, že niečo tam dáme. Skúsili sme aj ten "cups" a to tam sadlo jak uliate. Bola taká rezkejšia tá pesnička, takže super. Skúšali sme nahrávať rôzne verzie tej skladby. Vybrali sme švrtú (zasa číslo 4!) verziu. "Áno, táto je najlepšia! Ten "cups" je tam skvelý, gitara pasuje a bicie pecka!" povedal Lriano. Aj mne sa veľmi páčila aj našim chalanom. Práve som si uvedomila, aká som šťastná! Som zdravá (až na hlavu), mám úžasnú milujúcu rodinku (patria tam aj naše kone a iné zvieratká), najlepších priateľov Lolu a Zayna, lásku Austina, skvelých priateľov (už ich myslím môžem brať ako priateľov) Matiasa a Cristiana a aj Edin je fajn. Práve nahrávam v krásnom štúdiu pesničku s tu známou kapelou Crystal skvelú pesničku.  LIFE IS BEAUTIFUL Nahrali sme teda tú štvrtú verziu čo najvymakanejšie, boli sme všetci veľmi spokojní. Skončili sme o 18:00 cca. Hneď sme sa pobrali na ubytko, čiže o 20:30 sme tam prišli. Išla som sa préjsť po pláži s Matiasom, pretože Austin už zaspal v taxiku a hneď, keď sme došli na dom, išiel do postele. Celý deň len sedel a počúval, tak neviem, čo ho tak zmohla únava. Ja naopak, mala som toľko energie, že kľudne by som šla preplávať celé more.
S Matiasom sme rozoberali všetko, čo sa len dalo. Poďakoval mi, že som sa s ním šla prejsť. Povedal mi o svojej bývalej Ingé, že prečo sa rozišli. Vyzeralo to tak, že mi verí. Aj mi to povedal. Aj ja mu verím. Je to skvelý človek. Porobili sme si ďalšie fotky, aj keď neboli veľmi kvalitné, lebo bola už veľká tma. Ale bolo super. Som čakala, že celú dovolenku strávim s láskou, ale asi nie. Osud to zariadil trošku inak, ale treba si vážiť každú jednu minútu života. Moje motto. O 23:47 som prišla unavená na izbu s dobrým pocitom a išla som spinkať k láske. Ten už chrápal poriadne nahlas. Fuu..snáď sa vyhajám. Dobrouuu
________________________________________________________

Šiesty deň. Uteká to ako voda v mori. Nie dobré prirovnanie, nevadí. Lriano mi zavolal, že prídu dnes na pláž, spravíme nejakú oficiálnu fotku pre tú pesničku a môžeme rýchlo aj nejaký klip. Nečakala som, že chcú klip, nespomínali to asi. Keďže letný hit, tak voda, slnko, pláž, drinky...môže byť! Niečo vymyslíme,verím tomu.
O 10:00 boli ako na koni tu. Že je veľa hodín, musíme ísť myslieť, zapojiť spolu rozumy, ktoré nemáme. Rezervovali 3 vodné skútre, že sa môžu v klipe tiež využiť. Celá naša partia. čiže celá kapela Lignano, ja, manažér a celá kapela s manažérom Crystal sme v klipe. Hlavnou ženskou postavou som ja, chlapskou je Lriano. Klip sa začal točiť na pláži, kde som ja a Lriano do seba zamilovaní, ležíme tam a maznáme sa. Zrazu ku nám pribehla celá partia, vzala jeho aj mňa za ruky a nohy a šmarili nás do vody. Trochu som si udrela chrbát, ale prežila som to. Začali sme všetci skákať, jačať, špliechať vo vode, mohli sa pripojiť aj ľudia, ktorí boli vo vode práve vtedy. Bolo to úžasné!!! Potom sme nasadli na skútre, aj keď boli rezervované 3, použili sme len dva. Lriano išiel so svojou kapelou na jednom a na druhom ja s časťou našej partie. Keď začne refrén v skladbe, vyskočím ja aj Lriano nečakane zo skútra do vody a plávame ku sebe. (Ten skok bol veľmi ťažký, keďže sme hrali, že sa rozprávame s partiou a zo sedu sa z ničoho nič musíme šmariť do vody bez zapchatého nosa! A museli sme to dať na prvý krát!) Stretneme sa medzi skútrami a objímame sa. Potom sme šli na pláž celí mokrí si dať studené drinky, ktoré nám barmani nachystali. Aj to je nastrihané v klipe. Potom sme sa dohodli, že druhú časť klipu natočíme pri západe slnka a večer, keď už bude tma.
V klipe sme išli večer na pláž (akože) len ja a Lriano, išli sme do vody sami dvaja a museli sme sa zasa objímať a aj bozkávať. (Bolo mi to blbé, Austin bol tam a pozeral sa na to, ale brali sme to všetci ako len zábery do klipu, nič viac). Potom sa na pláži pri stánku zozbieralo čo najviac ľudí, aj priatelia členov Crystal-u, ľudia, ktorí tiež  dovolenkovali, zamilované páry...a točenie skončilo tak, že všetci sa na pláži bavili, pili, tancovali, spali na lehátkach, fajčili vodnú fajku, kúpali si a aj sa bola jedna bitka. (samozrejme, že len akože). Tam som tancovala aj s Austinom, tak som poprosila Lriana, aby aj to bolo vidno v klipe, veľmi mi na tom záležalo, takže to tam určite bude.
Bolo po všetkom. Ale ja som stále nechápala, prečo Lriano písal o tom, že sa ľudia nevedia baviť, keď ten klip je práve o tom, ako sa bavia cez leto...on mi vysvetlil, že on to písal v tom zmysle, že bol s kamarátmi sa baviť, ale oni sa nevedeli, museli sa opiť a až potom sa zabávali. Aj v klipe je to tak ukázané, že ľudia pijú, bijú sa a je tam aj zobrané, ako si Edin vymenil Lissu za nejakú neznámu slečnu a tiež sa s ňou muckal na lehátku. Čiže zradu. V podstate...má pravdu.
Kiež by mal úspech ten klip a skladba. Povedal, že klip nebude skôr ako o týždeň, možno aj viac. Ale skladbu už rozposielali po rádiach, tak uvidia, čo sa bude robiť s ňou. Rozišli sme sa v noci o 2:30 približne, hneď unavení na ubytko, sadli sme si ešte do obývačky a zhodnotili celý deň. "Zlato...možno to bude znieť divne, ale podľa mňa by si mala byť tu, keď ten klip vyjde von. Mali by sme tu ostať o niečo dlhšie, aspoň my dvaja alebo ešte niekto s nami." naliehal Austin. "Ale vieš, čo na to moji rodičia? A čo letenky, ktoré už máme rezervované?" rozmýšľala som. "Idem zavolať Lrianovi, že čo na to." povedal. Pripadal mi teraz, akoby mi robil manažéra, je to milé. "Lriano mi povedal, že bývať môžeme pri ňom, keďže má veľký dom a má 2 hosťovské izby, čiže 4 postele. Tak toto by bolo vyriešené. A povedal, že to by bolo najlepšie, keby si tu mohla ostať, aby sme spravili aj nejakú párty pre fanúšikov a média. Tvojím rodičom si načrtla, že čo sa tu deje, tak im zavoláme a uvidíme..." "dobre, zavoláme im hneď ráno. Ale keď ten klip bude trvať 2 týždne? Je to strašne dlho." povedala som mu. "Lriano povedal, že to zariadi, aby sa spravil do týždňa." dobre súhlasila som. A ďalšia otázka: "Kto by tu teda ostal s nami?" spýtala som sa. "tak mohol by Matias a Cris...alebo manažér." povedal Austin. Cris povedal, že bez Elissy (priateľky) neostane. Tak ostávame teda ja, Austin, Matias a Markus (manažér). Teda asi ostávame, to nieje isté. Teraz už ideme spať, taký dlhý a únavný deň...ale bol jeden z najkrajších. "Ďakujem vám, že ste sa zúčastnili toho klipu. Pomo spať už." vyhlásila som a pakujeme.
________________________________________________________

Deň siedmy. Ďalší nezvyčajný deň, pretože dnes sa ide zvyšok kapely s partnerkami baliť a ešte si užiť posledný dovolenkový deň na krásnom Rodose. Dovolenkový...to slovo mi teraz v mojom prípade nepríde ako dobré, pretože iní možno dovolenkujú, ale ja riešim iné. To čo milujem. Hudbu. A teším sa z toho samozrejme. Len ako tak premýšľam, schádza mi na um, že ako zareagujú fanúšikovia kapely Crystal na mňa? Neznámu krpatú slečinku s trápnym menom Sheryl? Ako sa mám ku nim správať? Čo ak neviem dostatočne ich jazyk? Čo ak som iná, ako sú baby odtiaľto? Ak mám iný štýl? Ak ma vyhlásia za blázna? Milión otázok tohto typu mi práve prechádza hlavou. Ale ja si sama len odpoviem, že všetko sa deje z nejakého dôvodu a ak ma náhodou budú mať za blázna, asi to tak má byť. Ak sa im nebudem páčiť, už sem do týchto končín nevstúpim nikdy...čo by ma mrzelo, pretože Crystal som si veľmi obľúbila. Uvidíme.
Dnes neriešime klip, pretože ten sa teraz "vyrába". Dnes sa nič nejde riešiť, tak ideme na pláž relaxovať so zvyšnými členmi kapely aj nekapely (partneri) . Ležíme, plávame, jašíme, opaľujeme sa, možno aj horíme. A počúvame dobrú hudbu, ktorá vychádza zo stánku s občerstvením, keďže sme vedľa neho. A práve hrá pesnička môjho obľúbeného speváka - Justina Biebera. Tak ho niekedy stretnúť...ach
Tu je dôkaz, že sa opaľujem, aby som bola krásna hnedá



S partiou sme vymýšľali, čo ideme robiť večer. Môj návrh bol, ako inak, ísť na koncert alebo niekde, kde hrá živá hudba. Nesúhlasili. Fájn! Tak ostaneme na terase sedieť a užívať si posledný spoločný večer.
"Sher, je toto naša prvá spoločná dovolenka, mohla by si si s nami pripiť viac, ako ten jeden, keď sme prišli." navrhol Edin. "Nie, ona nebude piť. Dá si vtedy, keď bude chcieť sama a nie keď ju bude tlačiť niekto iný." skočil Austin doňho. Páči sa mi to. "Dobre dám si, ale len pivo, ja nič silné nechcem. Ja si vystačím s pivkom." povedala som im. "Austin, dobrú kočku si si vybral, ja osobne ti ju schvaľujem. Nielen, že je veľa talentovaná, ale jej názory, postoje a vyjadrenia sa mi páčia. A to má len 15." rozkecal sa manažér. "Možno to bude tým, ako ma vychovali rodičia alebo..." "...alebo chceš byť sama taká." skočil mi do reči manažér. Má pravdu. Som rada, že som taká, aká som. A nech si vraví kto chce, čo chce.
Je polnoc, títo dopíjajú už 3-tiu fľašu, ja už ani neviem, že som mala pivo, Austin vypil len 2 poháriky a teraz sedí pri mne a držíme sa za ruky. Zrazu...niečo známe mi hrá v rádiu. "Veď to je  ...moja pesnička!!!!!! Áááááááááá...oni hrajú moju..teda našu pesničku?!!! To je sen! Ten pocit...vstala som a čumela na rádio s otvorenou hubou a neverila som. Edin dal rýchlo hlas. Áno je to ona ! 
"Vidíš miláčik, ako rýchlo ju dali do rádií a to si sa bála." zašepkal Austin. ...potrebujem sa napiť...
Neviem, čo to napadlo manažéra, ale natočil moju reakciu na to, že som prvý krát počula našu skladbu v rádiu. "Som rada, že ju zahrali ešte teraz., keď sme tu všetci." povedala som im milo. Až o 2:14 sme vošli na izbu, ja stále s otvorenou papuľou, srdce mi bilo ako bubón. Nenahraditeľný pocit. Naša pesnička s názvom "Life's a party" v preklade "Život je párty" sa tak rýchlo dostala na svet...Ale idem sa pokúsiť zaspať, aj keď neverím, že to pôjde. Dobrúúúúúúú

________________________________________________________________________

Deň ôsmy. Strašne rýchlo to ubehlo a väčšina partie odchádza domov. Keďže idú ranným letom, museli sme všetci vstať o 5:00, aby sme sa s nimi mohli rozlúčiť a my sa zbaliť a čakať, kým po nás príde šofér kapely Crystal a odvezie nás domov k Lrianovi, kde budeme teraz nejaký týždeň bývať. Ja, Austin, Matias a manažér Markus. Teraz som si uvedomila, že Matias a manažér budú spať spolu na izbe Prišlo mi to vtipné, ale uvidíme, možno jeden z nich bude spať na balkóne. Tu je všetko možné.
Šofér prišiel o 9:00, hoci sme ho čakali okolo obedu. Tak sme mu narvali všetky batožiny do krásnej Audiny a čakali sme, že sa prepadne, mali sme toho vážne dosť veľa. Ale prežilo.
____
Už sme u Lriana doma. "Waauuu..." toto bola moja reakcia, keď som zbadala jeho dom. Bol obrovský, starodávny, mal obrovský balkón, von bazén a vírivku, 2 krásne psy neznámej rasy mu behali po obrovskom dvore, kde stáli 4 krásne, nové autá. Bránu mal na automatické otváranie. V dome na prízemí mal veľkú reštauráciu, ktorá je vraj sprístupnená aj pre verejnosť. Hneď sme sa išli najesť, aj keď som hladná nebola, ale Lriano to tak dohodol. Austinovi celú cestu "spievalo" brucho, ako by bol hladný.
"Počul si už našu skladbu v rádiu?" spýtala som sa Lriana. "Nie nie nepočul, to asi nedajú takto skoro.." netušil o tom. "Haha...okolo polnoci sme sedeli u nás na teraske a hralo nám tam rádio. Zrazu išla známa pesnička a v tom som si uvedomila, že to je naša "Life´s a party." prekvapila som ho a čumel na mňa jak na blázna. "Keby si videl jej reakciu, bola úplne hotová, šťastná a celá sa triasla a kričala od radosti." prezradil mu Austin. Díky. Bol zaskočený, lebo neveril, že ju môžu po jednom dni hrať. Hneď išiel pre notebook pokukať po internete, či tam sú nejaké reakcie alebo či sa začala už rozoberať tá pesnička. "Zvláštne..." zamrmľal. V tom rádiu sa pesnička dostala už do rebríčka hraných skladieb - novinky. Hneď obvolal všektých členov Crystal-u. Išiel kliknúť na ich oficiálnu stránku, kde som zbadala, že panuje naša fotka, teda fotka kapely Crystal a mňa. Ufff..nádych výdych...potom si Lriano zapol email a začal naháňať ani neviem koho, len nech čo najrýchlejšie hodia klip na Youtube. "Deti...neviem prečo, ale mám pocit, že pesnička bude mať úspech. Večer sa zídeme celá kapela aj s manažérom v skúšobni a dohodneme, čo ďalej, ako pesničku dostaneme verejne na hudobný trh." povedal šťastne úžasný spevák.
___
Večer. Všetci sme v skúšobni, v ktorej je asi milión hudobných nástrojov, milión CD-čiek ich obľúbených umelcov. Hneď som si to tam musela poobzerať všetko. Po polhodine obzerania som si konečne ku ním sadla. "Nečakali sme to tak rýchlo, ale prišlo to a my musíme rozoberať, čo s tým ďalej. V prvom rade ten klip...Lriano pohnal si ich trochu?" ozrejmil a opýtal sa ich manažér.
"Áno písal som im email, nech sa hnú." odpovedal mu. "Ale to nestačí, nie každý môže celý deň sedieť pri PC a čakať na email. Treba im volať. Hneď!" povedal tvrdšie manažér. Zavolal on a povedali mu, že o 3 dni bude. On je však tvrdohlavý a povedal im, že potrebujú to skôr. "Taaak chlapci a dievčatko. Vybavil som to, klip bude už zajtra večerom. Takže v piatok organizujeme žúrku a verejné predstavenie klipu Life´s a Party. Cris, ty sa vyznáš v móde, tak zajtra zoberieš Sheryl do obchodov a spolu niečo kúpite na oblečenie, čím sa z nej stane sexi cica a nech ju všetci chalani žerú a baby jej závidia! My ostatní budeme obvolávať známe osobnosti a pozývať ich sem. Email-i a podobnými blbosťami by sme sem nikoho tak narýchlo nedostali. Telefonáty budú lepšie. Určite pozveme aj nejaké média a samozrejme to rozšírime aj pre fanklub Crystalu, pre ktorých v ten večer spravíme koncert na námestí. Potom sa s nimi pofotíme, rozdáme podpisy a presunieme sa do VIP zóny, kde budú známe osobnosti a média. A pár hlavných členov fanklubu. Proste nech nás tam nebude milión. Ešte Sher, ty si nacvič nejaký poriadny a rýchly podpis a nauč sa pózy, ktoré budeš hádzať pri fotení s fans." rozkecal sa manažér. Všetci len prikyvovali, pretože nikoho nepustil k slovu. Ale mne sa to úprimne páčilo. Markus (manažér kapely Lignano) takéto správanie nemá, preto to u nich často nefunguje tak, ako by malo. Ale on vie. Možno si zoberie príklad od tohto manažéra, ktorého meno doteraz netuším. "Skončil som. Máte otázky? Som rád, že nemáte. Zdvihnite vynikajúci šampus, ktorý som priniesol na prípitok nového hitu." zas kecal manažér. Ale šampus od Grékov je mňamka! "Je 23:00 ťahajme domov, zajtra máme čo robiť. Teším sa na všetko a ďakujem Vám, že vás mám štence moje." zasa kecal. Že štence. Vlastne...oproti neho hej, keďže mu typujem takých 50 rokov. Ale neskôr som sa opýtala LLriana, že koľko má rokov a povedal mi, že 35. Ups...trochu som sa sekla, no ja nemôžem za to, že je šedivý už. Išli sme domov k Lrianovi, dať sa dokopy a spať. Áno "spať." Dobrú nôcku a buďte šťastní ako sme aj my
________________________________________________________
Takže máme tu štvrtok. Zajtra je teda tá žúrka, neviem sa dočkať Ale aj mám veľký strach. S Crisom idem na nákup, ale som prekvapená, že Austinko ma s ním pustil samú. SAMÚ. A ani neprotestoval. Dobrý to chlapec, ha. Už 3 hodiny beháme hore dole po obchoďáku a stále nič. V tom vbehneme do krásneho, vyzdobeného obchodu. "Ak tu Sherylka nič nevyberieme, pôjdeš tam proste nahá. Toto je božský obchod!" povedal s úsmevom a jasom v očiach Cris. A súhlasím s ním, tento obchod je skvelý. Pol hodinu sme sa len po ňom prechádzali a obdivovali všetko. Potom sme našli niečo, čo sme hneď bez váhania kúpili. Nádhera! Ale straaašne drahé. Ale platil to Cris, respektívne jeho manažér. Takže v pohode. A ešte vám neprezradím, čo to je, to až zajtra, keď budem vyčačkaná na akciu. Aj Cris si kúpil niečo na seba. Je v tom naozaj fešák. Cestou som kúpila krásne plyšové srdiečko, na ktorom bolo napísané "I LOVE YOU". Samozrejme, že pre Austinka. Láska je láska.
Išli sme si ešte s Crisom sadnúť do kaviarne, som strašne unavená, bolia ma nohy, som smädná, vystresovaná a zároveň sa neviem dočkať zajtrajška. Crisa spoznávali ľudia, čiže cestou rozdával aj podpisy aj sa fotil s fanúšikmi. Ja zatiaľ nič. Uvidíme, či sa to po zajtrajšku zmení. Ešte som vám asi nepovedala o Crisovi. Je pekný a naozaj sa rozumiem do módy rovnako ako do hudby. Ale je dosť tichý a utiahnutý. Aspoň mne to tak príde. Možno sa len mýlim.
Ideme ku Lrianovi na dom. V dome nikto, iba sme počuli silný krik a hudbu odzadu domu. Títo už žúrovali, opili sa, Austin už ledva stál na nohách, takže ma zas nasral. Srdiečko som mu nedala, dnes si ho vôbec nezaslúži. Hneď ako nás Lriano zbadal, bežal ku nám s naliatým pohárikom a vo veľkom nám to strkal do ruky. Bolo mu jedno, že ja nepijem. "Jedn..je..jeden mušís, veď oslavujemeeeeeeee.." koktal a strašne mu smrdelo s pysku. Pripila som si s nimi a odpila som trošku. Potom som si všimla, že po rozkvitnutým stromom sedí Matias. Sám a bez pohárika. Idem za ním, ja na toto nervy nemám. Možno som iná, ale sa mi toto proste nepáči. "Ty tu čo tak sám? Prečo sa nebavíš?" spýtala som sa Matiasa. "Veď vieš, že ja na takôto niesom...ešte pred rokom by som sa dožral ako šteňa, ale už ma to prešlo, už to nieje nič pre mňa." bol smutný, bez nálady a aj sa mi zdalo, že má slzy v očkách. Ach...Sadla som si ku nemu na zem, položila som si hlavu na jeho plece a bola som ticho. Občas je dobré nič nepovedať. Asi po 5 minútach som mu navrhla, že by sme sa mohli ísť préjsť. Najskôr odmietal, ale nakoniec ide. Išli sme do takého parku, ktorý majú trochu od domu. "Matias, ja viem, že sa nepoznáme možno dlho a aj pochopím, ak mi ešte nedokážeš veriť. Ale možno by ti pomohlo, keby si sa mi poriadne vyrozprával.." navrhla som mu. Nebavilo ma to pozerať sa na neho, ako sa trápi a ani neviem kvôli čomu...asi to bude tá baba..."Vieš...verím ti a mám ťa rád. Pred tým, ako sme sem išli mi ....umrel dedko. Človek, ktorý bol pre mňa životným vzorom, on bol jediný z rodiny, ktorý ma viedol a podporoval v hudbe. On bol ten, vďaka ktorému som tým, čím som. A už tu nieje. Nechcem sa baviť, proste ma to nebaví sa už baviť. Najradšej by som odišiel niekam, kde budem navždy sám, len ja, fotka s dedkom a gitara." ...oprel si o mňa hlavu a ja som nevedela, čo mám povedať. Matiasovi vyšli aj slzy. Aj mne. "Maťko...to mi je ľúto..." odvrhla som a cítila som, ako mi na plece padla jeho slza. Bože...nečakala som to. Neviem, ako mám reagovať. Neviem...Objala som ho. To bolo to, čo ma jediné napadlo. Cítila som, ako ho to bolí. Bolelo to aj mňa. "Achh..ďakujem Shery, že si aspoň ty so mnou. Ďakujem, že ťa mám. Mám ťa rád, ako sestru. Veľmi. Poď, vrátime sa na dom, ja pôjdem spať, nechce sa mi na nich pozerať. Ty sa choď zabaviť." vstal a pomaly sa vybral. "Nie...nejdem sa baviť. Nedá sa to. Idem si aj ja ľahnúť, to bude asi na dnes to najlepšie riešenie. Matiasko...ale ešte jedna otázka. Prečo si o tomto nepovedal chalanom?" nevedela som to pochopiť. "Proste som to tak cítil, že im to nemám hovoriť. A aj tak...svoju bolesť si nechám na seba, nechcem ju prenášať na druhých. A možno by to aj zle zobrali a pokazil by som im dovolenku. Ale ďakujem Sher, že som mohol ostať s vami a neísť už teraz domov, doma by som bol na tom ešte horšie." povedal mi smutne.
Na dome sa stále žúrovalo, Matias šiel hneď do izby, chudák chlapec. Musí to byť horzný pocit. Kiežby som ho nikdy nemusela zažiť. Ale každý sa musí narodiť a musí aj odísť. Život je už raz taký a my si bolesť musíme vytrpieť, aby sme mohli ísť ďalej. Matiasovi v tom chcem pomôcť, byť pri ňom nech cíti, že ma tu má.
V izbe som si sadla ku oknu a rozmýšľala som, čo teraz. Viem niečo, čo nikto tu nevie. Matias to nechce nikomu povedať, ale ak to nepovie nikomu, časom ho budú mať za nič, len za chlapca, ktorý sa utiahol a nemá záujem o ich spoločnosť. Čo spraviť...neviem. Idem sa vyspať, dúfam, že zaspím a že do rána mi príde myšlienka, čo mám spraviť. Božee...zajtra už tá párty. A ja bez nálady. A Matias tiež...dobrú noc, radšej...
Ešte Vám pridávam jednu fotku s Matiasom, čo sme sa fotili pred pár dňami.

(ACACIA A STEVEN DIAZ) 

_________________________________________________________________________

Tak prišiel deň D. Dnes sa to všetko prevalí. Možno to bude hit, možno "šit". Uvidíme. Vstali sme, išli sme sa najesť..."Preboha! Veď včera večer nám poslali hotový klip a my sme naň zabudli!" prehlásil Lriano. Riadne sme naň zabudli. To nieje dobré znamenie, ale možno práve naopak, možno to je znamenie toho, že dnes všetko dopadne dobre. Nechajme sa prekvapiť. Hneď zrána prišiel aj manažér Crystalu, ktorému neprestajne vyzváňal mobil.
Išla som si umyť vlasy. Keď som prišla na izbu, pozrela som na mobil a mala som zmeškaný od otravy...ehm, Trawissa. Ja mu nejdem volať, nejdem sa znervózňovať ešte viac, ako som...alebo...mala by som mu? OCH! Idem.
Chcete teda vedieť, čo zas chcel? Že kedy sa už vrátim, potrebuje ma vidieť, chýbam mu, neozývam sa, nevie čo so mnou je...kecýýýýýýýýýýýýýý.
Ale zlaté, že niekomu chýbam Mamka mi už radšej ani nevolá, lebo sa bojí, čo jej zasa poviem, že už nebudem len "gréckou" speváčkou ale aj pornohviezdou, hah.
O 11 sme vyrazili do amfiteátra, kde sa bude celá večerná akcia konať. Práve to asi 20 robotníkov chystalo, zdobilo, robilo posledné úpravy. Páčilo sa mi to, ako tímovo tam tí ľudkovia pracujú. Nás hneď zobrali do stánku, kde sme mali nachystaný obed. Úprimne? ...bol otrasný Ďalšia negatívna vec na dnešnom dni. Už sú to 3 fakty: 1. zabudli sme na klip, 2. volala otrava, 3. zlí kuchári. No ja stále verím, že po zlom nasleduje niečo dobré. Tak bodaj by celý večer dopadol dobre...vlastne výborne! 
O 13:00, keď sme dopapali ten "chutný" obedík prišiel nejaký pajko. "Kočka ty si Sheryl? " spýtal sa hneď. "Áno ja som to, prečo?" troštičku som nechápala, čo odomňa chce. "Poď so mnou, ideme ťa upraviť, musíš vyzerať ako pravá STAR! Vlásky, kostýmček, make-up, všetko musí byť dokonalé." povedal jasne a už ma ťahal za ruku. "Ale ja kostým mám, kupovala som ho spolu s Crisom a mne sa veľmi páči. Nechcem ho zmeniť, prepáčte." teraz som mu to povedala jasne aj ja!, pretože som si všimla, ako tam má pre mňa nachystané ružové šaty. Len to nie. Ja a šaty nejdeme dokopy. Nehrozííí. Ukazála som mu, čo sme vybrali my. Najskôr zahundral, že je to moc obyč, ale potom naveľa súhlasil. Začal make up-om, potom vlásky. Je blondiak, krátko vystrihaný, ružové tričko, chôdza ženy...no on nebude na dievčatá asi. V podstate je to jeho vec.
Kukla som do zrkadla a musela som ho pochváliť, som krásna. Srandujem. Obyčajná, tak by som sa upravila aj ja sama, ale dobre no. Ďalšia - 4-tá negatívna vec dnes, nešikovný stylista. Jajaj. Som hotová. "Máš priateľa?" spýtal sa ma. Ccc, čo ma rieši?! "Áno mám, prečo?" odvrhla som. "Ak je tu a ide na párty, zavolaj ho sem, upravíme aj jeho, nech ladíte." povedal. Prečo nie. Tak sme boli pekne zladení. Ešte ku mne zladil aj Lriana, aby sme boli na fotkách spolu pekní.
Tararará, takto vyzerám aj budem vyzerať večer.

Jediné, čo sa mi na mne momentálne páči, je to oblečenie. Nič iné. Prežijeme.
Prišli prví ľudia. "Lriano?? To je kto?" opýtala som sa. "To sú asi fanúšikovia, ktorí prišli skôr. Buď milá, šťastná a vysmiatá, to majú najradšej." oznámil mi. "Poď so mnou ku nim, ideme ich privítať a buď uvolnená."
Lriano im hneď povedal, že ja som Sheryl, tá baba, čo spieva v tej skladbe. Začali sa aj somnou fotiť a chceli podpis. Ten môj podpis bol fakt "nádherný".
Tu sú aj nejaké fotky s fanúšikmi.




Malý chcel odomňa pušinkú Austin určite žiarlil.


Prišli aj média, ale tým sme sa nevenovali hneď. Bolo 19:00 a na pódium vyšiel manažér Crystal-u. Ja som len tak pozrela, koľko fanúšikov tu už je. Lriano mi povedal, že tipuje, že 2000. Fasa. 2000 ľudí sa prišlo pozrieť na nás. Len pozrieť. My sa po koncerte presunieme dozadu do VIP, kde nebudú môcť oni ísť. Tam budú len nejakí 10 predsedovia fanklubu či čo mi to splietal.
Manažér postupne zval kapelu na pódium. Ako poslednú zavolal na pódium mňa. Bála som sa tam ísť. "Tak drahí naši priatelia, týchto pánov už všetci poznáte. Ale ak ste počuli už pesničku, asi ste zistili, že tam znie aj hlas dievčaťa. Tak vám ju s radosťou predsatavujem. Dámy a páni, privítajte veľkým potleskom Sheryl!!! " takto to znelo. Všetci kričali a tlieskali, keď som vyšla na pódium. "Povedz nám niečo o sebe, predstav sa našim fanúšikom." povedal mi a dal mi mikrofón. Ja som samozrejme nevedela, čo mám povedať. 
"Ahojte zlatúšikovia. Tak ako ma predstaviť tento skvelý manažérko, volám sa Sheryl a mám 15 rokov. Niesom z Grécka, ale zo Slovenska. Chalani ma objavili na ich vlastnom koncerte, a dali mi možnosť zaspievať si. Skúsila som a zapáčila som sa im. Hneď ma pozvali na spoluprácu, za čo som im vďačná, pretože sú to veľkí a skvelí ľudia, celý ich tím, všetci. Môžem úprimne vyhlásiť, že toto je moja najkrajšia dovolenka, akú v živote budem mať. Spievam už dosť rokov, ale len tak sama pre seba, respektívne sama s gitarou, sama s klavírom. Nemala som doteraz veľa poslucháčov. A zrazu ma počuje v rádiu veeeeeeľa ľudí. Je to zvláštny, ale krásny pocit a prajem, aby ho mohol zažiť každý človek. Neviem, čo by som mala ešte povedať, poďme asi spievať a hrať a baviť sa, to nám pôjde lepšie ako kecanie." mmm...niečo takéto zo mňa v tej chvíli vyšlo. Kapela už bola nachystaná a mohlo sa ísť pred všetkými tými ľuďmi ukázať to, čo sme vytvorili. Za nami bolo veľké plátno, na ktorom sa prehrával aj náš nový klip. Triasla som sa, že niečo domrvím. Dali sme to najlepšie, ako sme vedeli, všetci skákali, keďže to je rytmická pesnička, kričali, tlieskali...a ja som sa tešila. Videla som, ako sa v prvom rade usmieva na mňa Matias. USMIEVA! Krásne. Hudba lieči, to bude asi tým. Po skončení pesničky prišiel ku mne Lriano, podal mi gitaru a povedal: "Sher, hovorila si nám, že máš pár zložených pesničiek, čo si si sama tvorila doma "v stajni". Niečo by si mohla predviesť." povedal mi s úsmevom. Ale...do riti! Veď ja...neviem, čo, neviem nič, neviem ako...trapas!! Fajn, idem improvizovať. "Tak dobre teda. Dúfam, že sa nebudete smiať, pretože fakt som si nič nepripravila, že dnes budem ešte spievať. Toto bude čistá improvizácia a možno sa aj pomýlim. Text nieje silný, pretože som ho spolu s melódiou písala sama. Ale snáď sa vám aspoň trošku zapáči. Dala som tomu názov: "Snívaj." obkecala som to a ide sa spievať. Len tak v rýchlosti pre vás. Text je o tom, ako sa chce niekto niečím stať, ale nevie ako má začať, tak mu to majú prezradiť sny, ktoré musí snívať. Mne sa ten sen momentálne splnil.
Potom ešte kapela, to už však bezomňa, odohrala svojích pár pesničiek a išlo sa k plotíku rozdať pár podpisov a pofotiť sa s pár ľuďmi. Predsa fotiť sa s 2000 ľuďmi, to by sa nedalo. Polhodinu sme strávali ešte pri našich fans potom sme sa presunuli do VIP, kde na nás čakalo množstvo médií, ktoré mali pripravené smiešne otázky na nás. Ale to k tomu patrí a tiež mi trvalo, kým som vedela, čo im vlastne mám hovoriť. Nechýbali ani otázky typu: "S Lrianom tvoríte pár aj v súkromí?, Máš partnera, ale si voľná?" atď...
Zajtra povychádzajú články. A my zajtra večer letíme konečne domov. Bavili sme sa do 3:00 rána, potom sme išli spať na Hotel, ktorý bol oveľa bližšie, ako dom Lriana. Ešte som volala Lole a Zaynovi, pretože som im to sľúbila, boli totiž to zvedaví na reakcie na mňa. A samozrejme, že sa na mňa straaašne tešia. Aj ja na nich. Tak...toto bola pre mňa DOVOLENKA SNOV. Najkrajšia dovolenka. Ale je čas ísť späť do reality, späť domov, kde ma nikto nebude poznať, kde nebudem rozdávať tie moje pokryvené autogramy a fotiť sa s neznámymi ľuďmi. Kde nebudem musieť chodiť vždy tip-top oblečená, pretože keby som ostala v Grécku, musela by som toto robiť. Ale robila by som to s radosťou. Všetko raz prejde. Možno sa mi niečo podobné splní aj u nás na Slovensku. Nikdy nehovor nikdy. Idem už spať, ďakujem za podporu, cmuk.

THE END prvej série.